Zostáva im v krvi láska k koňom, ale aj k umeniu. Pritom život niektorých predkov nebol rozhodne prechádzkou ružovým sadom. Prácu sa neboja a odkaz predkov má pre nich stále silný zvuk. Grófsky titul získali v roku 1628 a odvtedy zanechávajú silnú stopu v histórii aj politike.
Rod Kinských pochádza z dediny Vchynice, niekedy sa im na začiatku histórie tiež hovorilo "vchynští" a ich história siaha až do 13. storočia.
Vilém Kinský bol potom prvým významným zástupcom rodu, bol najvyšším lovcom českého kráľovstva, aktívny politik a diplomat. Karel Kinský potom bol rakúskym generálom.
Po politických prevratoch sa časť rodu stiahla do zahraničia, dodnes napríklad v Londýne žije s rodinou Karel Maxmilián Filip Kinský, hoci tri roky pracoval v Prahe vo finančnom sektore.
Patriaci k kostolickému vetvu rodu Kinských a zostal po ňom silný odkaz. V roku 2011 natočil spoločne so svojím synom dokument nazretý do ich života.
Narodil sa v Kostolci nad Orlicou a tiež sa tam na sklonku života vrátil. Medzitým stihol viesť rodinný podnik na spracovanie zinku v Košeci pri Ilave.
Firma po druhej svetovej vojne vygenerovala zisk 24 miliónov korún za dva roky, čo bol úctyhodný výsledok.
Podnik bol samozrejme znárodnený po roku 1948 a František Kinský strávil dva roky vo väzení, z toho časť aj v uranových baniach v Jáchymove. Po nežnej revolúcii získal späť empírový zámok v Kostelci nad Orlicou a prilehlé pozemky. Pôsobil ďalej aj ako podnikateľ a zveľaďoval zámok.
Podieľal sa tiež na založení nadácie, ktorá prevádzkovala výhernú lotériu, ktorá mala priniesť zisk pre obnovu zámku, ale aj iných historických pamiatok v Českej republike. Projekt ale zbankrotoval.
František Kinský mal dvoch synov. Františka, ktorý sa narodil v Hradci Králové, pracoval v televizii, reklame a po revolúcii v cestovnom ruchu. A Antonína, ktorý okrem iného pracoval napríklad v zoologickej záhrade a zahral si vo filme Zapomenuté světlo.
Zaujímavým potomkom je tiež Francesco Kinský, Talian, ktorý vyrástol na toskánskom vidieku. V Chlumci nad Cidlinou sa stará teraz o zámok a dokonca sa tu oženil. Jeho prvé dojmy z Čiech však neboli príliš ružové, ako píše dotyk.cz.
Do Chlumca, ktorý leží asi 80 kilometrov od Prahy, prišiel prvýkrát s rodičmi ako šesťročný chlapec, pred 26 rokmi. Bolo obdobie Vianoc, strávili tu týždeň.
Z prvej návštevy si vybavuje, ako všetko bolo šedé. Nie len domy, aj ponurá atmosféra, smradľavý vzduch, pretože všetci kúrili uhlím.
"Potom som sem chodil dvakrát za rok a videl, ako sa krajina mení. Urobila obrovský skok vpred."
Zakorenil sa tu nakoniec. Dobré jedlo a krásny vidiek je aj tu… a kone…
Viete, že prvý pretek, ktorý tu bol skôr než Velká pardubická, sa nazýval Velká chlumecká? Aj keď moja rodina má jazdecké centrum v Toskánsku a lásku k koňom nestráca, tak obnova histórie Velkej chlumecké je zatiaľ vo hviezdach.
Títo plaví teplíci sú pevne spojení s históriou rodu Kinských. Boli šľachtení ako vojenskí a prehliadkoví športoví koně, majú dobrú povahu, temperament, eleganciu.
Predovšetkým majú ale zlatavo lesklé sfarbenie srsti a svetlú hrivu. Stojí za nimi gróf Oktavián Kinský (1813- 1896), ktorý cielene dovážal kvalitné kone a spájal s domácimi najlepšími kobylami. Genetická línia sa uchovala aj napriek vojnám a komunistickému režimu. Plemeno bolo uznané ako oficiálne plemeno až v roku 2005.
Dnes sa tieto kone chovajú napríklad v Houstone a používajú sa ako luxusné rekreačné kone, prípadne pre šport, parkúr, vojenské cvičenia, drezúru…
Plavá Norma bola najslávnejším zástupcom tohto plemena. V roku 1937 vyhrala Veľkú pardubickú spoločne s doteraz jedinou víťazkou nážnej pohlavia, Latou Brandisovou.
Do sedla sa ale dostali aj potomci. Zdenko Kinský bol v roku 1901 vo Veľkej štvrtý na koni Magyarád.
Zdroj: kone-hradistko.cz, historickaslechta.cz, dotyk.cz, schkk.cz