Štátne výdavky nebezpečne rastú. Na každého Slováka pripadá dlh prevyšujúci 342 tisíc korún
Do konca roka by sa mal štátny dlh celkovo navýšiť až na 3,991 bilióna. Ministerka financií Alena Schillerová pritom plánuje do budúcnosti ďalšie nové výdavky. Ešte tento rok vydá za desiatky miliárd ďalšie dve emisie štátnych dlhopisov. Prezident Petr Pavel naopak varuje pred špirálou masívneho zadlžovania. Opatrní sú aj centrálni bankári.
Český štátny dlh v prvom polroku vzrástol o 49,2 miliardy korún na rekordných 3,727 bilióna korún, ako vo štvrťročnej správe o riadení štátneho dlhu uviedlo ministerstvo financií. Za jeho nárastom stojí podľa ministerstva predovšetkým predaj štátnych dlhopisov kvôli pokrytiu splátok dlhu a priebežnému krytiu deficitu štátneho rozpočtu.
Dlhopisy priťahujú, riziko vyššieho dlhu sa tým ale zvyšuje
Napriek tomu sa s týmito cennými papiermi do budúcnosti stále počíta. V prvej tohtoročnej emisi štátnych dlhopisov ľudia nakúpili cenné papiere za 74 miliárd korún. Záujemcov bolo zhruba 92 tisíc. Rozsah emisie pritom prekročil pôvodný májový plán ministerstva, ktoré očakávalo predaj dlhopisov za 20 miliárd korún.
Ministerka financií Alena Schillerová vysoký záujem o Dlhopisy Republiky víta.
„Úspech Dlhopisu Republiky je ohromujúci. V roku 2019 úpis v prvom období dosiahol 2,9 miliardy korún, tento rok je to 74 miliárd. To je zďaleka najvyššia hodnota za jedno upisovacie obdobie. Podarilo sa nám vo veľkom osloviť nových investorov, keď viac ako 69 percent upisovateľov sa rozhodlo pre štátne dlhopisy po prvýkrát. Viac ako 124 tisíc občanov tak v súčasnosti drží doposiaľ vydané emisie Dlhopisu Republiky v celkovej výške 130,7 miliardy korún. Ide o historicky najvyšší počet držiteľov aj najvyššiu menovitú hodnotu štátnych dlhopisov pre občanov v obehu, ktorá teraz predstavuje 3,4 % štátneho dlhu,“
euforicky opísala v tlačovej správe prvé upisovacie obdobie ministerka, bez toho, aby dodala, odkiaľ sa na to do budúcnosti vezmú štátne peniaze.
Tým navyše tendencia k zadlžovaniu nekončí. Druhé upisovacie obdobie prebehne od 24. augusta do 4. októbra. A tretie je naplánované na jesenné a predvianočné obdobie.
Guvernér Národnej banky Slovenska Aleš Michl v máji serveru Seznam Zprávy vysvetlil, že centrálna banka musí zostať ostražitá, čo znamená aj uplatňovanie prísnejšej menovej politiky. Teda vyššie sadzby, opatrnosť pri ich znižovaní a ochotu brzdiť ekonomiku, ak je to potrebné kvôli cenovej stabilite. Pripúšťa pritom, že ak investori vyhodnotia riziká ako vyššie, výnosy slovenských štátnych dlhopisov môžu vzrásť, čo nebezpečenstvo väčších štátnych výdavkov ďalej posilní.
Nebezpečenstvo ďalších výdavkov
Centrálna banka vo svojej jarnej Správe o finančnej stabilite tvrdí, že v krátkodobom horizonte môže dochádzať k nárastu štátneho dlhu v dôsledku zvýšených neočakávaných fiškálnych výdavkov. V prostredí pretrvávajúceho geopolitického napätia možno podľa uvedeného zdroja očakávať najmä tlak na zvyšovanie výdavkov na obranu.
Z dlhodobého hľadiska bude podľa centrálnych bankárov vývoj verejných financií ovplyvňovaný aj nastavením dôchodkového systému.
„Prípadné zmeny v reformnom rámci či úpravy už prijatých opatrení sa môžu prejaviť vo vývoji mandátnych výdavkov v súvislosti s demografickým starnutím. Pri nezmenenom vývoji príjmov by tieto faktory mohli viesť k zhoršeniu udržateľnosti verejných financií a k rastu štátneho dlhu,“
vysvetľuje správa.
Na konci júna pritom štátny rozpočet vykázal deficit 183,6 miliardy korún. Podľa Strategie financovania a riadenia štátneho dlhu by sa mal dlh do konca roka ešte zvýšiť na 3,991 bilióna korún. Miera zadlženia dosiahne v tom prípade 44,4 percenta hrubého domáceho produktu. Je to veľa, alebo málo?
Prezident vetoval sporný zákon
Podľa prezidenta Petra Pavla predstavuje ďalšie zadlžovanie nebezpečný trend.
„Sme v pokušení stále žiť na dlh, pritom sa nachádzame v dekáde vysokých úrokových sadzieb a nezodpovedné hospodárenie nás môže vyjsť veľmi draho,"
povedal prezident ČTK.
Pavel varuje, aby sme sa nedostali do špirály, ale zároveň aby sme dokázali posúdiť návrhy na zvýšenie deficitu prostredníctvom investícií. Nie všetky investície podľa neho podporujú rast.
V obave z ďalšieho vývoja preto tiež vetoval spornú novelu upravujúcu zostavovanie verejných rozpočtov.
Zákon má umožniť vláde okrem iného navyšovať výdavky na obranu nad parlamentom schválený rámec až do roku 2036, o tri roky dlhšie než teraz. Výdavky nad dve percentá hrubého domáceho produktu by sa podľa neho takisto nezapočítavali do schválených výdavkových rozpočtových rámcov. Podobne by vláda mohla navyšovať výdavky na strategické infraštruktúrne stavby.
Hlavným Pavlovým argumentom bolo to, že predloha podľa neho ohrozuje stabilitu verejných financií.
„V praxi to znamená, že vláda získa väčší priestor pre financovanie výdavkov prostredníctvom dlhu,"
uviedol pre ČTK Pavel. Pravidlá pre hospodárenie štátu musia byť podľa neho nastavené tak, aby chránili súčasné aj budúce generácie.
Súčasne s tým ale prezident tvrdí, že zadlžovanie nie je vždy automaticky len zlé. Výzvou podľa neho zostáva najmä nedostatok investícií do vzdelávania, v ktorom pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely v kvalite. Slovensku chýba dostatok kvalifikovaných pracovníkov v mnohých oblastiach. Ako ďalšie nedostatky, ktoré bránia rozvoju slovenskej ekonomiky, označil pomalú digitalizáciu fungovania štátu alebo fragmentované riadenie vedy a výskumu.
Zdroje: autorský článok, ČTK, Seznam Zprávy
