Často je väčšou výzvou dohovoriť sa s rodičom než s detským pacientom, hovorí pediater Václav Koucký
Lekár Václav Koucký sa vo Fakultnej nemocnici Bulovka špecializuje na pľúcne onemocnenia. V rozhovore prezradil, v čom je liečba detí špecifická a prečo sa rozhodol stať pediatrom. Ako dlho môže trvať, kým dozrejú pľúca u extrémne predčasne narodených detí? V čom je liečba mimín najnáročnejšia? A zachránil už niekomu život?
V čom je liečba mimočiek najnáročnejšia? A prečo je pre ne potreba kyslíkovej podpory často najvýraznejšia práve počas spánku alebo pri krmení?
Pre deti je náročné, keď vyžadujú väčšiu podporu z toho dôvodu, že prirodzene je dýchanie počas spánku utlmené. Takže tam sa môže prejaviť nezrelosť dýchacieho traktu a potreba podpory pomocou kyslíka.
A ako lekári vôbec poznajú, že dieťa už zvláda dýchať s menšou podporou? A čo musí pred prepustením z nemocnice zvládnuť?
Keď sú deti hospitalizované, často to býva na jednotke intenzívnej starostlivosti, potom na jednotke intermediálnej starostlivosti, kde sú intenzívne monitorované.
Tam im je saturácia kyslíkom meraná kontinuálne a my pravidelne skúmame, či môžeme podporu znižovať. To znamená, že sa im snažíme dať stále menej kyslíka a možno ho aj na nejaký čas vysadiť a vidíme, ako to dieťa zvláda. Či je dýchavičné, či teda udrží tie saturácie.
To sa robí v pravidelných intervaloch a pred prepustením by sme si mali byť istí, že rodičia sú schopní rozpoznať situácie, kedy dieťa potrebuje podporu kyslíkom. A práve na to slúži aj ten domáci oxymetr, ktorý rodičom objektivizuje ich stav. Dajú ho na nôžku alebo na prstík, zmeria a majú informácie o tom, koľko saturácie má byť.
Obvykle je to na 93 % a podľa toho potom môžu riadiť oxygenoterapiu. Je to veľmi dôležité aj v tom, že sme si na začiatku hovorili, že ten kyslík síce je liek, ale zároveň má aj určité toxické účinky, pokiaľ by bol podávaný zbytočne alebo vo vysokých dávkach. A preto sa snažíme práve nájsť optimálnu intenzitu léčby – tak, aby to vyhovovalo konkrétnemu dieťaťu.
A ďalej k tomu vstupuje ešte to, že dieťa tým, ako rastie, sa jeho funkčné rezervy samozrejme môžu zvyšovať. Takže očakávame, že potreba kyslíka bude aj klesať. Preto, keď majú rodičia doma oxymeter, môžu na to reagovať pružne a nastavovať si terapiu tak, ako to dieťa aktuálne vyžaduje. Napríklad, keď potom chytí infekt (infekciu, pozn. red.), tak zase môžu podporu zvýšiť. Keď sa zlepšuje tým prirodzeným vývojom, tak zase znižujú.
A ako dlouho može u extrémne predčasne narodených detí trvať, kým pľúca postupne dozrejú a potreba kyslíkovej podpory sa zníži?
Všeobecne dáta hovoria, že väčšina detí sa zbaví kyslíka do dvoch rokov. A opäť by som tu podotknul tú závislosť na ťažkosti nezrelosti. Čím nezrelejšie dieťa, čím viac sú poškodené pľúca, tým je dlhšie obdobie, kedy potrebujú kyslík.
A je to veľmi individuálne, a preto k tomu vykonávame pravidelné vyšetrenia a monitorovanie stavu.
Teraz by som sa vás rád opýtal, prečo ste sa vôbec rozhodli stať sa lekárom?
Mňa vždy zaujímali biologické vedy a medicína určite do tohto oboru patrí. Je to spojené s tým, že môžete pomáhať ľuďom. A prečo som si vybral pediatriu, respektíve detskú pneumológiu? Kombinuje sa tu jednak interný obor – to znamená, že liečime pomocou liekov a premýšľame diagnózy – ale zároveň sú tu aj určité výkony, ktoré sme schopní vykonávať rukami – bronchoskopické intervencie – takže je to taká pekná kombinácia interného a, nechcem povedať chirurgickej, ale aspoň nejakej manuálnej práce.
Je podľa vás práca lekárov v Českej republike dostatočne finančne ohodnotená?
Tak to závisí asi do značnej miery nemocnica od nemocnice. Ta práca určite je náročná, ale odmena by samozrejme mohla byť lepšia. Ale nie je to ani nejaká tragédia, tak by som to asi povedal.
Veríte ako lekár na alternatívne способy liečby?
Tak verím, neverím – skôr si myslím, že v niektorých situáciách to môže ľuďom pomôcť.
Ja ako lekár by som sa mal riadiť tým, čo je preukázané, vedecky doložené a môžeme to ľuďom zodpovedne odporúčať. V prípade alternatívnej medicíny to tak nie je, ale nemyslím si, že by to znamenalo, že nemôže fungovať. Určite niektorým ľuďom môže pomôcť, stretol som sa s tým mnohokrát, že napríklad naše medicínske možnosti na to boli krátke a tým ľuďom pomohlo niečo alternatívne.
Vždy by to ale malo byť tak, aby o tom lekára informovali. Aby sme si to povedali na rovinu a aby alternatívna medicína nenarúšala štandardnú léčbu. Takže pokiaľ je to po dohode s lekárom a nenarúša štandardnú léčbu, o ktorej si myslíme, že je nejakým způsobom dokladovaná, že je efektívna, tak proti tomu nič u svojich pacientov nemám. Ale nie je dobré, keď léčba narúša štandardný postup.
Zachránili ste niekedy aj niekomu život? A pokiaľ áno, tak aký je to pocit?
Tak to je zaujímavá otázka. Asi vám nebudem schopný povedať nejaký taký akčný príbeh, kde by som niekde vytiahol niekoho z auta alebo niečo také. To som našťastie tú príležitosť nemal.
A som za to rád, že som sa do takej situácie nedostal. Ale myslím si, že v rámci svojho povolania z dlhodobého hľadiska tým ľuďom pomáhame. A možno by sme mohli povedať aj to, že je to zachránenie života.
Ale nie je to nič také, že som vytiahol topiacého sa z vody alebo z horiaceho auta. To určite nie.
A čo je pre vás ako pre lekára najväčšou výzvou?
Špecifikum pediatrie, starostlivosti o deti je to, že v mnohých prípadoch musíme vždy hovoriť s rodičmi a vysvetliť problém rodičom tak, aby sme zabezpečili ich spoluprácu.
A mnohokrát je väčšou výzvou dohovoriť sa s rodičom. Presvedčiť rodiča, aby robil to, čo si myslíme, že je pre to dieťa dobré a môže mu pomôcť. Často je teda ľahšie dohovoriť sa s detským pacientom než s tým rodičom. Tak to môže byť taká veľká výzva pre nás.
A na záver sa chcem opýtať, ako vnímate činnosť nadačného fondu Naše pľúca?
Som veľmi rád, že môžeme spolupracovať, respektíve, že podporujete našich pacientov, ktorí majú v mnohých prípadoch veľmi zložité diagnózy, závažný zdravotný stav a s tým ide rука v ruke aj sociálna situácia v rodine. Takže je to veľmi prospešná činnosť a veľmi za to ďakujeme.
Zdroj: vlastné dotazovanie, Naše pľúca
