Beriem si za manžela Amiša: Žijú bez smartfónov, sociálnych sietí a často aj bez elektriny. Amišovia si dodnes zachovali spôsob života pripomínajúci minulé storočia.
Ak by sa Češka rozhodla vydať za Amiša, neznamenalo by to len svadbu s mužom z inej krajiny. Znamenalo by to vstúpiť do sveta, ktorý funguje podľa úplne iných pravidiel. Do sveta, kde sa úspech nemeria kariérou, luxusným autom ani počtom sledovateľov na sociálnych sieťach, ale tým, ako sa človek stará o rodinu, susedov a komunitu.
Ľudia, ktorí sa rozhodli žiť inak
História Amišov začala v Európe. Ich korene siahajú do Švajčiarska na koniec 17. storočia, keď sa pod vedením Jakoba Ammanna vytvorila náboženská komunita zdôrazňujúca jednoduchosť, disciplínu a oddelenie od okolitého sveta. Neskôr sa mnoho rodín presťahovalo do Severnej Ameriky, kde našli priestor na život podľa vlastných pravidiel, píše Discover Lancaster. Dnes žijú predovšetkým v amerických štátoch Pensylvánia, Ohio a Indiana. Napriek tomu, že okolo nich vyrástli moderné mestá, oni si zachovali spôsob života, ktorý v mnohom pripomína minulá storočia.
Amišovia veria, že moderná spoločnosť príliš podporuje individualizmus, súťaživosť a túžbu vyniknúť. Oni naopak stavajú na pokore, jednoduchosti a spolupatričnosti. Práve preto zostávajú pre mnoho ľudí jednou z najfascinujúcejších komunít na svete.
Komunita s vlastnými pravidlami
Život Amišov sa neriadi len náboženskými prikázaniami, ale aj súborom nepísaných pravidiel, ktoré určujú fungovanie celej komunity. Každý cirkevný obvod tvorí približne dvadsať až tridsať rodín a vedie ho biskup spolu s kazateľmi a diakonom. Bohoslužby sa nekonajú v kostoloch, ale priamo v domoch členov komunity, pričom jednotlivé rodiny sa v organizovaní pravidelne striedajú. Zaujímavosťou je, že noví kazatelia sa v mnohých komunitách nevyberajú hlasovaním ani menovaním. O ich výbere často rozhoduje žrebovanie, ktoré Amišovia považujú za prejav Božej vôle. Každý obvod môže mať mierne odlišné pravidlá.
Starostlivosť o rodičov a tajomstvo dlhovekosti
Jednou z hodnôt, ktorú Amíši považujú za mimoriadne dôležitú, je úcta k starším členom rodiny. Na rozdiel od modernej spoločnosti, kde mnohí seniori trávia posledné roky života v zariadeniach sociálnych služieb, Amíši sa o svojich rodičov a starých rodičov starajú doma. Viac generácií často žije v tesnej blízkosti a pomoc starším je považovaná za prirodzenú súčasť rodinného života.
Práve ich uzavretý spôsob života zaujal aj vedcov. Keďže mnoho rodín žije po generácie v relatívne izolovaných komunitách, stali sa zaujímavým objektom genetického výskumu. Vedci u niektorých Amišov objavili genetické varianty, ktoré môžu súvisieť s nižším rizikom kardiovaskulárnych ochorení a vyšším vekom dožitia.
Odborníci však upozorňujú, že za ich dobrým zdravotným stavom nestojí len genetika. Významnú úlohu hrá aj každodenný pohyb, fyzická práca, pobyt na čerstvom vzduchu, silné rodinné väzby a obmedzený kontakt s mnohými negatívnymi vplyvmi moderného životného štýlu.
Svet bez internetu a neustáleho zhonu
Pre väčšinu ľudí je dnes mobilný telefón neoddeliteľnou súčasťou života. Amišovia sa však na technológie pozerajú úplne inak. Mnohé komunity odmietajú elektrinu z verejnej siete, televíziu, internet či osobné automobily. Nie preto, že by technológie považovali za zlo, ale preto, že sa obávajú ich vplyvu na rodinné vzťahy a komunitný život. Každá novinka sa posudzuje podľa toho, či ľudí spája, alebo rozdeľuje. Preto je možné v amišských oblastiach dodnes stretnúť kone a povozy, ktoré sú jedným z najznámejších symbolov ich života.
Niektoré komunity síce využívajú benzínové motory alebo určité technické zariadenia pri práci, všetko však podlieha prísnym pravidlám. Cieľom nie je bojovať proti pokroku, ale zachovať hodnoty, ktoré považujú za dôležitejšie ako pohodlie.
Oblečenie, ktoré nehovorí o móde, ale o viere
Amišov rozpoznáte na prvý pohľad. Oblečenie totiž nie je otázkou trendov, ale súčasťou ich presvedčenia.
Muži nosia jednoduché nohavice, košele, vesty a klobúky. Po svadbe si nechávajú narásť brady, ktoré sa stávajú symbolom ženatého muža. Zaujímavé je, že fúzy sa v mnohých komunitách nenosia, pretože boli kedysi spájané s armádou.
Ženy nosia dlhé šaty, zásteru a čepiec alebo šatku. Vlasy si nestrihajú a ukrývajú ich pod pokrývkou hlavy. Nepoužívajú výrazný make-up, nenosia šperky, piercing ani tetovanie. Dokonca aj detaily, ktoré považujeme za samozrejmé, môžu byť v amišskom svete nežiadúce. Niektoré komunity sa dlhé roky vyhýbali ozdobným gombíkom, ktoré považovali za symbol márnivosti alebo vojenských uniforiem.
Rodina je stredobodom života
Ak existuje niečo, čo Amišovia považujú za najväčší poklad, je to rodina. Nie je ničím výnimočným, keď manželia vychovávajú sedem, osem alebo dokonca desať detí. Deti sú vnímané ako požehnanie a prirodzená súčasť manželského života. Viac generácií často býva blízko seba a starí rodičia hrajú významnú úlohu pri výchove. Práve silné rodinné väzby patria medzi hlavné dôvody, prečo mladí ľudia po období poznávania sveta zostávajú v komunite.
Ako sa zamiluje Amiš?
Ak by sa Slovenka ocitla v amišskej komunite, rýchlo by zistila, že zoznamovanie vyzerá úplne inak než vo svete sociálnych sietí a mobilných aplikácií, píše The Amish Village. Mladí Amiši začínajú naväzovať vážnejšie vzťahy približne od šestnásteho roku života. Partnerov nehľadajú na internete, ale počas spoločenských stretnutí, návštev rodín, cirkevných akcií alebo tradičných speváckych večerov. Práve nedeľné spevácke stretnutia patria medzi najobľúbenejšie udalosti mladých. Chlapci a dievčatá z viacerých komunít sa stretávajú v domoch alebo stodoloch, kde spoločne spievajú náboženské piesne. Medzi jednotlivými piesňami sa rozprávajú, zoznamujú a vytvárajú nové priateľstvá. Po skončení spevu sa podáva domáce pečivo, koláče a nápoje. Ak sa chlapcovi páči konkrétne dievča, môže jej ponúknuť odvoz domov v konskom povoze. Práve počas takýchto ciest často začína príbeh budúcich manželov.
V mnohých komunitách sa dvorenie dokonca začína tým, že mladý muž požiada otca dievčaťa o súhlas, aby sa s jeho dcérou mohol bližšie spoznávať. Nasledujúce mesiace potom netrávia osamote, ale prevažne v spoločnosti rodiny a komunity. Dvorenie totiž neslúži na nezáväznú zábavu. Jeho cieľom je zistiť, či sú si dvaja mladí ľudia natoľko blízki, aby spolu dokázali vytvoriť pevné manželstvo. Keďže sa rozvod v amišskom svete prakticky nepripúšťa, výber partnera sa berie veľmi vážne.
Obdobie, kedy môžu mladí okusovať svet
Jednou z najznámejších amišských tradícií je rumspringa, píše Bird in Hand. Približne od šestnásteho roku života dostávajú mladí ľudia možnosť spoznávať svet mimo komunity. Môžu navštevovať mestá, používať moderné technológie, jazdiť autom, obliekať sa podľa aktuálnej módy alebo tráviť čas s ľuďmi mimo amišského prostredia. Práve počas tohto obdobia sa rozhodujú, či sa nechajú pokrstiť a stanú sa plnohodnotnými členmi komunity. Bez krstu sa totiž Amiš nemôže oženiť ani vydať. Prekvapivé je, že väčšina sa nakoniec rozhodne vrátiť.
Keď sa niekto rozhodne odísť
Napriek tomu, že väčšina mladých Amišov sa po období rumspringy rozhodne vrátiť späť do komunity, nie každý učiní rovnaké rozhodnutie. Niektorí si po prvom kontakte s moderným svetom uvedomia, že chcú žiť inak. Odchod z komunity však nie je len otázkou zmeny adresy alebo zamestnania. Znamená opustiť spôsob života, ktorý človek poznal od detstva, a naučiť sa fungovať vo svete plnom technológií, pravidiel a možností, s ktorými sa doteraz stretával len okrajovo.
Práve konflikt medzi tradičným amišským svetom a modernou spoločnosťou sa stal námetom niekoľkých filmov a televíznych príbehov. Mnohí čitatelia si možno spomenú na film Amish Abduction, ktorý sa objavil v roku 2019 a zaujal divákov napínavým príbehom odohrávajúcim sa na pozadí amišskej komunity.
Hlavnou hrdinkou je žena menom Annie, ktorá zostáva verná tradičnému spôsobu života. Jej manžel sa však rozhodne opustiť komunitu a začať nový život medzi bežnými Američanmi, ktorých Amišovia často označujú ako „Angličanov“. To, čo spočiatku vyzerá ako osobné rozhodnutie jedného človeka, sa postupne mení na dramatický rodinný konflikt. Po čase sa bývalý manžel vracia a snaží sa získať ich syna do svojej starostlivosti. Túžba po dieťati sa mení na nebezpečnú posadnutosť a príbeh nadobúda thrillerový rozmer. Film síce nie je dokumentom o živote Amišov, ale veľmi dobre ukazuje, aké obrovské rozdiely existujú medzi svetom tradičnej komunity a modernou spoločnosťou.
Aj keď väčšina amišských rodín podobné dramatické situácie nikdy nezažije, otázka odchodu z komunity patrí medzi najcitlivejšie témy. Keď sa totiž jeden z partnerov rozhodne zostať verný tradíciám a druhý túži po úplne inom živote, môže to výrazne ovplyvniť nielen manželstvo, ale aj budúcnosť celej rodiny.
Manželstvo ako vstupenka do dospelosti
V amišskom svete nepredstavuje svadba len romantické vyvrcholenie vzťahu. Je to jeden z najvýznamnejších životných míľnikov a zároveň symbolický vstup do dospelosti. Manželstvo je úzko prepojené s vierou, rodinou a komunitou. Človek zvonku si preto nemôže jednoducho vziať Amiša, bez toho aby prijal ich spôsob života a stal sa súčasťou komunity. Rozvod sa vo väčšine komunít nepripúšťa. Práve preto je rozhodnutie vstúpiť do manželstva považované za záväzok na celý život.
Tajné zásnuby, o ktorých nikto netuší
Zatiaľ čo moderné páry oznamujú zásnuby na sociálnych sieťach, Amiši si svoje šťastie nechávajú pre seba. Niektoré páry držia zásnuby v tajnosti celé mesiace. O pripravovanej svadbe sa často dozvedia aj širší príbuzní až krátko pred veľkým dňom.
Skúsení susedia však vraj dokážu svadbu vycítiť. Ak rodina začne maľovať dom, pripravovať hospodárstvo alebo pestovať väčšie množstvo zeleru, môže to naznačovať blížiacu sa svadbu. Práve zeler totiž hrá v amišských svadbách prekvapivo významnú úlohu.
Svadba, na ktorú sa pripravuje celá komunita
Amišská svadba nie je len oslavou dvoch ľudí. Je to udalosť celej komunity.
Od prvých príprav až po posledné upratovanie sa zapájajú susedia, príbuzní a priatelia. V niektorých oblastiach nie je výnimkou, že sa v rovnakom období vydáva alebo žení viacero párov, takže celá komunita prežíva svadobnú sezónu spoločne, informuje Ohio's Amish Country.
Prípravy prebiehajú osobne, prostredníctvom rozhovorov, návštev a vzájomnej pomoci, nie cez internet ani aplikácie. Tradične sa svadby konajú od jesene do začiatku jari, keď je na farmách menej práce. Najčastejšie pripadajú na utorok alebo štvrtok. Rodiny totiž potrebujú jeden deň na prípravu a ďalší na upratovanie, pričom nedeľa zostáva dňom odpočinku. Veľký deň začína už skoro ráno a môže trvať až do neskorého večera.
Nevesta v modrom
Jednou z najväčších zvláštností amišských svadieb sú šaty nevesty, informuje Amish Farm and House.
Biela farba nie je tradičnou voľbou. Nevesty si často šijú vlastné šaty a najčastejšie volia modré alebo fialové odtiene. Tieto šaty potom neslúžia len na svadobný deň. Žena ich nosí aj počas ďalších významných udalostí a sviatočných bohoslužieb.
Aj družičky a ostatní členovia svadobného sprievodu bývajú farebne zladení. Farby vyberá nevesta a všetko sa nesie v duchu jednoduchosti a pokory.
Obrad bez fotografov a bez bozku
Samotný obrad býva dlhý a môže trvať niekoľko hodín. Koná sa v dome člena komunity alebo na inom mieste, ktoré dokáže prijať stovky hostí. Niektoré obrady prebiehajú v nemčine alebo v tradičnom dialekte, ktorým Amišovia medzi sebou hovoria. Jednou zo zaujímavostí je, že nevesta a ženích sa počas svadobného dňa tradične nestretávajú až do okamihu obradu. Nenájdete tu svadobného fotografa, kameramana ani romantický bozk po výmene sľubov. Verejné prejavy náklonnosti do ich tradícií jednoducho nepatria. Vo väčšine komunít si snúbenci nevymieňajú ani prstene. Symbolom ženatého muža sa stáva plnovous, ktorý si necháva narásť po svadbe a nosí ho po celý život.
Hostina pre stovky hostí
Po obrade prichádza čas na hostinu. Keďže na svadbu môže prísť 400 až 600 hostí, často sa stavajú dočasné prístrešky alebo veľké stany. Hostia zvyčajne jedia po skupinách, pretože nie je možné usadiť všetkých naraz. Na stoloch nechýba pečené kuracie mäso, šunka, zemiaková kaša, domáci chlieb, koláče, šišky, ovocie ani tradičné zelerové jedlá. Práve zeler je považovaný za symbol plodnosti a prosperity. Používa sa nielen v pokrmoch, ale aj ako súčasť výzdoby. Na rozdiel od slovenských svadieb sa netancuje. To však neznamená, že by bola oslava nudná. Celý deň je sprevádzaný rozhovormi, spevom, spoločenskými hrami a stretávaním rodín. V niektorých komunitách patria medzi obľúbené svadobné aktivity napríklad volejbal. Počas hostiny mladomanželia často osobne obchádzajú hostí a rozdávajú im malé sladké pozornosti. Je to spôsob, ako poďakovať každému, kto prišiel osláviť ich veľký deň.
Život po svadbe
Po svadbe nečakajú novomanželov exotické medové týždne ani romantické pobyty pri mori. Mnoho párov druhý deň pomáha s upratovaním po oslave. Prvé mesiace potom často bývajú u rodičov nevesty alebo ženícha, kým si nevytvoria vlastný domov. Zaujímavou tradíciou je tiež to, že v nasledujúcich týždňoch navštevujú členov komunity a spoločne s nimi stolujú. Tieto návštevy pomáhajú upevňovať vzťahy a zároveň umožňujú novomanželom prijať požehnanie a dobré priania od ľudí, s ktorými budú žiť celý život.
Tajomstvo zdravia, ktoré zaujíma vedcov
Amišovia fascinujú odborníkov nielen svojím životným štýlom, ale aj zdravotným stavom. Výskumníci si už dlhší čas všímajú, že v mnohých amišských komunitách sa rôzne civilizačné choroby vyskytujú výrazne menej ako v bežnej populácii. Menej často bojujú s obezitou, cukrovkou či ďalšími problémami spojenými s moderným spôsobom života, píše The Amish Experience.
Jedným z dôvodov môže byť ich každodenná rutina. Väčšina jedla pochádza z vlastných polí, záhrad a fariem. Na stoloch dominujú čerstvé suroviny, domáca zelenina, ovocie, mliečne výrobky či mäso z vlastného chovu. Rovnako dôležitý je aj pohyb. Život na farme znamená každodennú fyzickú prácu, starostlivosť o hospodárstvo a množstvo aktivít na čerstvom vzduchu.
Mohli by ste žiť ako Amiši?
Vydať sa za Amiša znamená oveľa viac než len zmeniť priezvisko. Znamená to prijať život bez mnohých moderných vymožeností, naučiť sa fungovať v silnej komunite a podriadiť osobné ambície spoločným hodnotám. Pre niekoho by to bolo nepredstaviteľné obmedzenie. Pre iného by však taký život mohol predstavovať únik z hektického sveta plného stresu, neustáleho porovnávania a závislosti na technológiách.
Práve preto Amiši fascinujú ľudí po celom svete. Zatiaľ čo moderná spoločnosť sa neustále ženie vpred, oni dokazujú, že šťastie možno nájsť aj v jednoduchosti. V rodine, poctivej práci, susedských vzťahoch a hodnotách, ktoré odolali skúške času.
Zdroj: autorský text, Discover Lancaste, Amish Village, Bird-in-Hand, Ohio Amish Country, The Amish Village, Amish Farm and House, The Amish Experience, IMDb – Amish Abduction (2019).
