Boj o Českú televíziu a rozhlas vstupuje do novej fázy. Na ťahu je minister kultúry
Šéf poslaneckej snemovne Tomio Okamura v druhej polovici marca sľúbil, že do druhého dňa predloží návrh na výnimky u rozhlasových a televíznych poplatkov pre ľudí nad 75 rokov či firmy. A aj keď sa odvtedy nič konkrétne nestalo, tlak na Českú televíziu a Český rozhlas zo strany politikov silnie. Minister kultúry zatiaľ síce s žiadnym konkrétnym riešením, ako by malo byť do budúcnosti zaistené ich financovanie, neprišiel, viac môžu ale napovedať jeho plánované stretnutia s riaditeľmi oboch verejnoprávnych médií.
Súčasná vládna kabinet, ktorý je zložený zo zástupcov ANO, SPD a Motoristov, v programovom vyhlásení sľúbil zrušenie poplatkov za verejnoprávne médiá. Zdôvodňuje to znížením záťaže pre občanov a firmy. Zmeny chce presadiť od budúceho roka. Súčasné financovanie formou poplatkov pritom odborníci považujú za najlepšiu možnú formu pre zachovanie redakčnej nezávislosti.
Tvrdé dopady
V prípade, že by koaličné strany navrhli oslobodiť od platby koncesionárskych poplatkov seniorov nad 75 rokov, nezaopatrených do 26 rokov, zdravotne postihnutých a všetky firmy a do toho navyše ešte zrušiť inflačnú doložku, ktorá zabezpečuje automatické zvyšovanie poplatkov, prišiel by tým Český rozhlas ročne o zhruba 850 miliónov a Česká televize dokonca o 2,1 miliardy korún. Aspoň tak o tom hovoria jej riaditelia. Čo by to pre nich konkrétne znamenalo?
U rozhlasu by sa napríklad výrazne znížil podiel regionálnych vstupov, pretože by došlo k ich pripojeniu k stanici Dvojka. Z celkových 1300 by bol nútený prepustiť 400 až 500 zamestnancov.
Česká televízia zatiaľ ústami riaditeľa Hynka Chudárka nechce špecifikovať, čo všetko by musela zrušiť, keby poslanecký návrh koaličných strán prešiel. Tvrdí však, že by to odniesla pôvodná tvorba, teda napríklad zábavná i dramatická tvorba. Všetci občania podľa neho už teraz vidia, že má televízia veľa reprízovaných programov. Najmä potom na kanáli ČT1.
Pre tohtoročný rok boli pritom plánované príjmy z televíznych poplatkov vo výške 6,73 miliardy korún, teda o 990 miliónov viac ako minulý rok. Na druhej strane externé náklady, ktoré musí Česká televízia vynaložiť na výrobu a obstaranie programov, majú vzrásť na 2,85 miliardy korún, čo je o zhruba 400 miliónov viac ako minulý rok. Najviac sa na tom majú podieľať stanice ČT Sport, ktorý prinesie napríklad zápasy majstrovstiev sveta vo futbale, a ďalej prvý kanál. V oboch prípadoch sa podiel výdavkov pohybuje v ich prípade nad 20 percentami. U ČT 24 je to 14, ČT 2 a ČT Déčko po piatich a ČT art okolo troch percent.
Do hry vstupuje minister
Za jeden z dôvodov prečo by sa mali koncesionárske poplatky zrušiť, označil minister kultúry Ota Klempíř minuloročný prieskum agentúry Kantar, ktorý hovorí, že ich nahradenie priamymi platbami zo štátneho rozpočtu by uvítalo približne 60 percent opýtaných. Zároveň s tým však polovica populácie pripúšťa, že financovanie zo štátneho rozpočtu môže viesť k ohrozeniu nezávislosti médií.
Ako ďalší dôvod uviedol úspory, ktoré by ľuďom priniesli zhruba 2500 korún ročne. V tej súvislosti však už opomenul dodať, že by sa potom prevádzka oboch médií musela aj tak hradiť zo štátneho rozpočtu, teda z daňových odvodov verejnosti.
„Určite nový model aj definíciu verejnoprávnych médií predstavíme odbornej aj širokej verejnosti. Ale pokiaľ nie je zhoda v rámci koaličnej skupiny na konečnom riešení, tak vlastne akákoľvek debata, či odborná, či politická, je zbytočná,"
prohlásil v februári Klempíř.
Zrejme po kritike verejnej mienky minister nakoniec navrhol, aby došlo k stretnutiu so šéfmi televízie aj rozhlasu. Otázkou však zostáva, ako sa tieto rokovania premietnu do praxe. Hlavné slovo majú totiž poslanci.
V tej súvislosti je zaujímavé porovnanie so zahraničím. Najbližší je nášmu systému Nemecko, kde však výšku koncesionárskych poplatkov stanovuje nezávislá komisia, ktorá sa skladá zo zástupcov všetkých 16 spolkových krajov. Vo Fínsku platia občania daň vo výške 2,5 percenta zo svojho príjmu, maximálne však vo výške 160 eur, čo je v prepočte zhruba štyri tisíc korún ročne. Francúzsko zrušilo poplatky pred štyrmi rokmi. Odvtedy sú tamojšie verejnoprávne médiá financované zo štátneho rozpočtu.
Parlamentná opozícia chce zmenu blokovať
Parlamentná opozícia sa už nechala počuť, že chce celé téma prebrať na mimoriadnej schôdzi Národnej rady, ktorú na jej žiadosť bude musieť zvolať jej predseda Tomio Okamura.
„Určite sa budeme snažiť o to, aby takéto paskvily neprešli, aby sa jednoducho verejnoprávne médiá nedostali na rozpočtové vodidlo súčasnej vlády. To je cesta na východ,”
citovala predsedu hnutia STAN Víta Rakušana k návrhu časti poslancov, aby sa zmenil spôsob financovania Českej televízie a Českého rozhlasu, ČTK.
Rada Českej televízie sa opäť dôrazne ohradila proti tvrdeniu, že hospodárenie televízie nie je pod kontrolou a že má dostatok rezerv na udržanie súčasného rozsahu výroby v prípade návratu k výške príjmov z roku 2024 pred zvýšením poplatkov, o ktorom uvažuje vládna koalícia. Proti tomuto uzneseniu hlasovali len Pavel Matocha a Luboš Veselý, ktorým končí mandát a o členstvo sa znovu uchádzajú. Z fungovania verejnoprávnych médií sa stalo v každom prípade téma, ktoré rozdeľuje nielen našu politickú scénu, ale aj verejnosť.
Zdroje: autorský článok, Mediaguru, Seznam Zprávy, iDnes.cz, ČTK
