Do manželstva sa Česi príliš nehrnú. Výskum ukázal, že viac než dve tretiny z nás si myslia, že keď spolu ľudia žijú, nemusia nutne plánovať sobáš. Zhruba každý desiaty je potom dokonca presvedčený, že manželstvo je zbytočnou inštitúciou. Napriek tomu sa u nás ročne uzavrie viac než 40 tisíc manželstiev.
„Byť s mužom v jednom zväzku považujem za dôležité, do vydávania sa ale rozhodne nehrniem. Neviem, prečo by som si kvôli tomu mala meniť meno a mať na to ešte aj pečiatku,“
povedala redakcii dvadsaťročná Jana z Mělníka. A pritom rozhodne nie je jediná, ktorá sa stavia k manželstvu rezervovane.
Podľa prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky je pre viac než dve tretiny z nás v poriadku, keď spolu ľudia žijú, bez toho aby plánovali sobáš. Viac ako tri pätiny respondentov preto tiež nemajú problém s tým, že pokiaľ žijú obaja rodičia so svojimi deťmi v spoločnej domácnosti, nie je nutné, aby boli manželia.
„Nižšiu mieru súhlasu získali výroky, ktoré manželstvo stavajú ako nevyhnutnú podmienku rodičovstva alebo partnerského spolužitia. Zároveň ide o výroky, kde nesúhlas zreteľne prevažoval nad súhlasom,"
tvrdia autori výskumu z CVVM.
S názorom, že slobodní ľudia majú menšiu vážnosť medzi ľuďmi než vydaté a ženatí, súhlasí len 12 percent respondentov. O tvrdení, že rozvedené osoby majú menšiu vážnosť v spoločnosti, je potom presvedčených deväť percent opýtaných.
Práve rozvod už tiež nie je takým strašiakom, ako tomu bolo predtým. S výrokom, že ak rodina nefunguje, je rozvod prijateľným riešením, súhlasia hneď štyri pätiny českej verejnosti. Súhlas s tým častejšie vyjadrovali ženy. Vyššia miera súhlasu bola patrná hlavne vo vekových skupinách 15 až 19, 30 až 39 a 55 až 64 rokov.
Aké sú podľa nás praktické výhody manželstva? Približne tretina respondentov si myslí, že hlavným benefitom je finančná istota. Štvrtina sa prikláňa k názoru, že ženatí muži a vydaté ženy sú všeobecne spokojnejší než slobodní. Podobný podiel respondentov súznie s názorom, že deti rozvedených rodičov sa častejšie rozvádzajú. U oboch výrokov ale platí, že podiely súhlasných a nesúhlasných sú prakticky vyrovnané.
Podľa Spoločnosti pre zdravé rodičovstvo má manželský sobáš napriek tomu svoje opodstatnenie. Iba v zväzku môže totiž žena a muž čerpať niektoré daňové, dôchodkové a iné výhody. Manželský pár má spravidla jednoduchší prístup k úverom, vrátane vyššej šance na získanie hypotéky. Vďaka spoločným príjmom tak môžu lepšie preukázať, že na taký úver dosiahnu.
A ak ročný príjem manželky nepresiahne 68 tisíc korún, môže manžel alebo manželka uplatniť ročnú daňovú zľavu vo výške 24 840 korún. Pozor ale! Platí to len za predpokladu, že obaja vyživujú v jednej domácnosti dieťa, ktoré nedosiahlo vek 3 rokov.
Vdova či vdovec má navyše nárok na vdovský či vdovecký dôchodok. To platí vtedy, keď zomrelý poberal napríklad starobný či invalidný dôchodok.
„Výhody a nevýhody manželstva nemožno prepočítavať len na peniaze alebo na práva a povinnosti, pretože život v manželstve má množstvo ďalších kladných dôsledkov. Páry žijúce v manželstve sa rozchádzajú menej často ako nesobášené. Manželia mávajú lepší zdravotný stav a žijú dlhšie,“
upozorňuje vo svojej knihe Ako prežiť krízu v rodine zároveň napríklad advokátka Daniela Kovářová.
Často sa hovorí o tom, že hlavným dôvodom pre manželstvo je spoločné dieťa. Tri štvrtiny slovenskej spoločnosti považujú za ideálny model rodiny s dvoma deťmi. Nasleduje predstava rodiny s tromi deťmi, ktorú za ideálnu označila necelá pätina opýtaných. Jedno dieťa považujú za ideálne dve percentá respondentov, štyri a päť detí zhodne po jednom percente opýtaných.
Za ideálny vek na narodenie prvého dieťaťa uvádzajú ženy 25 rokov, a to v tretine prípadov. S výrazným odstupom nasledoval vek 28 rokov, ktorý uviedlo 11 percent opýtaných. Vek 30 rokov označilo za ideálny 9 percent opýtaných.
O tom, že je pre výchovu detí veľmi dôležité, aby ich rodičia boli v manželstve, je ale súčasne podľa prieskumu v skutočnosti presvedčených iba 16 percent respondentov. A s tvrdením, že hlavným dôvodom uzatvárania manželstiev je mať deti, súhlasila necelá pätina respondentov.
Zdroje: autorský článok, CVVM, Spoločnosť pre zdravé rodičovstvo, Daniela Kovářová