Patrí k najviac kritizovaným domácim filmovým tvorcom. Jej filmy opakovane zbierajú veľmi nízke hodnotenia a more negatívnych recenzií. Posledný počin Evy Toulovej, romantická komédia s názvom Denník Shopaholičky, dostal na recenznom webe ČSFD len 10 %.
Odbor réžie vyštudovala na pražskej FAMU pod vedením legendárnej režisérky Věry Chytilovej. Svoje snímky si aj sama píše a často v nich má aj nejakú vedľajšiu rolu. Jej prvý film išiel do kín v roku 2014.
Je tiež autorkou niekoľkých dokumentov a spoločne s Tomášom Magnuskem režírovala seriál Čechovi. Ani ten sa však nedočkal výrazného hodnotenia.
Ako režisérka zároveň nakrútila niekoľko hudobných videoklipov. Medzi nimi je aj videoklip k piesni Posadnutá od zosnulej speváčky Anny Julie Slováčkovej, ktorá v apríli minulého roku zomrela na rakovinu.
Eva Toulová je v šoubiznise tiež známa svojimi netradičnými až výstrednými outfitmi. Na Českého leva dorazila v šatách, ktorým príznačne dominovala obrovská levia hlava. Zatiaľ čo sa ostatné osobnosti pomerne hojne družili, Eva stála opodiaľ sama, keď sme za ňou prišli.
Tak Eva, ako sa dnes cítite a na čo sa najviac tešíte?
Tak ja som zvedavá na to, pretože sme mali priestory, tak ako to vlastne bude v novom prostredí celé vyzerať. Som veľmi zvedavá na moderátorku a hlavne sa teším na to, že si užijem príjemný večer.
Komu by ste priali výhru?
Ja asi nebudem menovať, pretože ja tam od každého štábu neuznám nejakých ľudí, tak to by bolo také... Fandím všetkým a myslím si, že už tá nominácia je víťazstvo.
Vy máte na sebe, povedal by som, ako vždy zaujímavý outfit, takže povedzte nám o ňom niečo viac.
Tak toto je zrkadlo leva. A vlastne, ako ste sa pýtali, komu fandím, tak ja sa snažím, aby tieto outfity mali vždy nejaký odkaz. Tak tu vlastne sa môžu všetci zrkadliť a vidieť v sebe takého svojho leva, aj napríklad tí, čo nevyhrajú.
A čo pre vás znamená zviera lev alebo čo pre vás predstavuje?
Je to majestátne, dominantné zviera a hlavne kráľ zvierat, takže ja si myslím, že je to symbol, minimálne pre dnešok, víťazstva.
Nedávno šiel do kín váš posledný film. Už máte v pláne nejaký ďalší film?
Mám v prípravách ďalší, ale som veľmi vyberavá, takže kým nebude všetko tip top, tak nebudem ešte nič zverejňovať.
Vaše filmy získali aj pomerne ostrú kritiku. Ako sa k tomu staviate? Ako sa vlastne vyrovnávate s negatívnou kritikou?
Určite to nie je nič príjemné, ale keby sa človek mal pozerať len na tú kritiku, tak by nikdy nič nevytvoril. Dôležité je nenechať sa odradiť, vziať si z toho to dobré aj zlé a posunúť sa ďalej.
A čím si to vysvetľujete, že práve vaše filmy sú vlastne dlhodobo takto kritizované?
Ja natáčam nízkorozpočtové nezávislé filmy, takže tam určite sú nejaké rezervy, asi ako v každej oblasti. Na druhej strane, keby som čakala na desiatky miliónov rozpočtu, tak natočím jeden alebo dva filmy za život a pre mňa je asi dôležitejšie to tvorenie a ten proces.
Hovoríte o nízkorozpočtových filmoch, ale napriek tomu v nich hrajú najznámejšie české herecké hviezdy. Ako vlastne získavate tieto známe tváre do filmu?
Získavam ich presne tak, ako to prebieha na každom natáčaní. Oslovím ich, keď sa mi hodia do role, pošlem scenár a keď ich rola zaujme, stretneme sa, porozprávame sa a natáčame.
A konzultujete možno s niekým, kto by sa do danej role hodil, alebo je to čisto vo vašej réžii, keďže ste režisérka?
Vždy záleží na tom, že mám neuveriteľnú slobodu, ale samozrejme som trochu obmedzená tým, že keď to už chcete dať do distribúcie, je vhodné tam mať nejaké známe tváre. Veľa záleží na tom – keď obsadíte jedného človeka a má hrať pár, musíte nájsť niekoho, aby sa vzájomne dopĺňali. Je to vždy taká chémia a kombinácia všetkého.
No a ako sa vlastne zhromažďujú peniaze pre film? To je pomerne zdĺhavá a náročná cesta, nie?
Zdĺhavo a náročne. Je to asi to najnáročnejšie. Povedala by som, že je to čoraz ťažšie aj vzhľadom k súčasnej ekonomike, ale keď chcete tvoriť, tak jednoducho musíte.
Zároveň sú dostupné štatistiky, ktoré hovoria, že dlhodobo klesá návštevnosť kín po celom svete. Ako sa s tým vyrovnávate, alebo ako sa k tomu staviate?
Je to určitá časť pokroku, ktorú trochu urýchlil koronavírus, pretože si každý zaobstaral tie veľké kiná domáce. Ale myslím si, že keď už ten film máte, vždy sa nájdu diváci, ktorí sa chcú ísť pozrieť a zažiť to. Dnes sa už do kina nechodí bežne, ale skôr za zážitkom. Film síce môže preletieť kinami, ale potom sa dostane do televízie alebo na vysielacie platformy, takže má vlastne takú neustálu životnosť. To, že sa presúva do online priestoru, je jednoducho vývoj.
A aký je váš názor na používanie AI v oblasti filmu?
Myslím si, že je to trochu ako oheň – dobrý sluha, ale zlý pán. Tie možnosti, ktoré ponúka, sú neuveriteľné a bolo by hlúpe sa k tomu úplne postaviť odmietavo. Ale v momente, keby mal byť celý film vytvorený len v počítači, tak pre mňa už to nemá ten zmysel a čaro.
Tak ďakujeme za rozhovor a užite si dnešný večer.
Ďakujem veľmi pekne.