Maďarsko na rázcestí. Vyberie si viac na východ, alebo sa vráti do Európy?
Maďarsko čakajú v polovici apríla voľby. Skončí po zhruba 16 rokoch vo funkcii premiéra Viktor Orbán, ktorý je veľkým spojencom Andreja Babiša? Prieskumy naznačujú, že opozičná strana Tisza má náskok okolo 8 až 10 percent. Bude to stačiť? Volebný systém v krajine je totiž veľmi špecifický a do značnej miery zvýhodňuje súčasnú vládnu stranu Fidesz.
Maďari si v predchádzajúcich voľbách opakovane volili silného lídra, ktorý im sľuboval, ako bude chrániť ich hodnoty a zabezpečí ekonomickú prosperitu. Výsledkom toho, že strana Fidesz Viktora Orbána ovládla politický a hospodársky život v krajine, je oligarchizácia spoločnosti, postupné pretrhávanie väzieb na svojich partnerov v Európskej únii a zameriavanie sa na východ. To sa v posledných dňoch ukázalo napríklad v prípade odhalenia, podľa ktorého mal maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó pravidelne informovať Rusko o rokovaniach Európskej únie. Ostatne tento politik cestuje do Moskvy pravidelne. Od začiatku invázie na Ukrajinu tam stihol zavítať už pätnásťkrát!
Zmena volieb a EÚ ako strašiak
Ovládnutie maďarskej spoločnosti pomohol Orbánovej strane pred 15 rokmi zákon, ktorý pri voľbách začal nahrávať väčším stranám. Došlo k účelovému prekresleniu hraníc volebných obvodov, keď sa časť poslancov volí väčšinovým princípom a časť pomerným. Obvody, kde vyhrávali ľavicové strany, boli preskupené. Takéto miesta boli spojené s oblasťami, kde historicky dominoval Fidesz. Dovtedy vyrovnané obvody boli zasa rozdelené alebo spojené tak, aby zvýhodňovali kandidátov strany Viktora Orbána.
Maďarsko je navyše dlhodobo v spore s Európskou úniou. Proti súčasnej podobe únie sa vymedzuje tvrdením, že ide o „európske impérium“. Maďarského finančníka židovského pôvodu George Sorosa zase obviňuje z toho, že udáva agendu únie prostredníctvom medzinárodných mimovládnych organizácií.
Orbánova vláda tiež odsúhlasila zákon, ktorý zakazuje šírenie materiálov zobrazujúcich homosexualitu či zmenu pohlavia medzi osobami mladšími ako 18 rokov. To vyvolalo kontroverziu ako medzi európskymi lídermi, ľudskoprávnymi organizáciami, LGBT+ aktivistami, ale aj mnohými Maďarmi, podľa ktorých norma obmedzuje slobodu prejavu a práva detí.
Zrod opozičného zoskupenia Tisza
Obrat v pohľade na Orbánov režim nastal pred dvoma rokmi, keď sa ukázalo, že vtedajšia prezidentka Katalin Novák nominovaná Fideszom omilostila bývalého zástupcu riaditeľa detského domova Endre Kónya. Ten bol odsúdený kvôli tomu, že pomáhal zakryť sexuálne zneužívanie detí svojimi nadriadenými a že donútil jednu z obetí zmeniť výpoveď. Judit Varga, ktorá bola v čase udelenia milosti ministerkou spravodlivosti, sa vzdala poslaneckého mandátu.
Jeden z elitných členov Fideszu Péter Magyar kvôli tomu vystúpil zo strany a stal sa lídrom strany Tisza, ktorá za niekoľko málo mesiacov získala vo voľbách do europarlamentu necelých 30 percent.
Predvolebný súboj
Rozdiel medzi oboma politickými prúdmi sa naplno ukazuje v posledných mesiacoch, teda len tesne pred voľbami, ktoré sa v krajine uskutočnia 12. apríla. Zatiaľ čo Orbánov štýl straší ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorého krajina sa už viac než štyri roky bráni ruskej okupácii, a hromží, že Maďarsko nebude „kolóniou Bruselu“, Magyar sa vyhraňuje proti súčasnej „skorumpovanej vláde“ a hovorí, že nakopne stagnujúcu ekonomiku krajiny.
V minulom roku sa síce tamojšie hospodárstvo postupne zotavilo z predchádzajúceho spomalenia, keď tempo rastu hrubého domáceho produktu sa priblížilo k 2 percentám, trh práce však zostáva veľmi napätý. Rast miezd zároveň v niekoľkých odvetviach prevyšuje rast produktivity.
Podľa aktuálnych prieskumov agentúry 21 Kutatóközpont, ktorá najpresnejšie predpovedala výsledky európskych volieb v roku 2024, by teraz Tisza vo voľbách dostala 38 percent hlasov oproti 30 percentám Fideszu. U rozhodnutých voličov je tento pomer dokonca 51 ku 41 percentám.
Ruská karta?
Orbánov tábor a tí, o ktorých sa opiera, preto tiež začínajú byť čoraz viac nervóznejší. Podľa tvrdení európskych spravodajských služieb zvažovala vo februári ruská Služba vonkajšej rozviedky zinscenovanie atentátu na maďarského premiéra, vďaka čomu by sa kľúčovými témami predvolebnej kampane stali štátna bezpečnosť a stabilita, na ktoré Orbán stavia. Tento mesiac sa potom objavili informácie, ktoré hovoria o zvýšenej prítomnosti ruských expertov v maďarskej metropole.
Výsledok maďarských volieb bude mať dopad rovnako na slovenskú politiku. V prípade, že Orbán naozaj prehrá a nebude schopný zostaviť vládu, nebude to dobrá správa ani pre jeho spojenca Andreja Babiša, ani pre slovenského ministra zahraničných vecí Petra Macinku, ktorý súčasného maďarského premiéra prišiel v pondelok osobne podporiť do Budapešti v rámci jeho predvolebnej kampane.
Pozitívny dopad to však môže mať na ďalšie fungovanie skupín krajín skupiny V4, ktoré sa v posledných rokoch kvôli Orbánovi, ako aj slovenskému vládnemu šéfovi Robertovi Ficovi zadrhli a stratili na dôveryhodnosti. Jedným z najväčších kritikov súčasného maďarského režimu je najmä Poľsko.
„Správa, že Orbánovi ľudia informujú Moskvu o zasadaniach Rady EÚ do najmenších detailov, by nikoho nemala prekvapiť. Svoje podozrenie na to máme už dlho. To je jeden z dôvodov, prečo sa vyjadrujem len vtedy, keď je to nevyhnutne nutné, a hovorím len toľko, koľko je potrebné,"
citovala poľského premiéra Donalda Tuska ČTK.
Zdroje: autorský text, ČTK, Info.cz, Seznam Zprávy, iDnes, CzechTrade
