Na férovku: Derby sa nebude dohrávať len na štadióne. Futbal je len lakmusový papierik, ktorý však žiari farbou peňazí.
Skoro by sa dalo povedať, že rok 2026 je na Slovensku rokom futbalu. Národný tím zázračne po 20 rokoch postúpil na majstrovstvá sveta a najobľúbenejší šport zhusta zapĺňa mediálnu scénu. Lenže okrem kvalifikačného úspechu hlavné správy otvárali skôr staré rany spojené s korupciou vo futbale a aktuálne i s násilím na štadiónoch.
Keby slávistickí fanúšikovia iba neuniesli emócie a vpadli na ihrisko, bol by to prešľap, ale zostal by predovšetkým na „futbalovej“ úrovni. A to aj napriek tomu, že futbalový rozmer je v súčasnom profi futbale v prvom rade rozmer finančný.
Je úplne isté, že by prišli disciplinárne pokuty a samozrejme so skoro nevyhnutnou kontumáciou môže Slavia prísť aj o titul a priamy postup do skupinovej fázy Ligy majstrov, ktorá znamená skoro pol miliardový zisk do klubovej pokladne. K tomu je aj tak ďaleko, ale už na finančných tokoch je vidieť, ako celý problém preteká cez múry futbalových štadiónov.
Finančný dohra pražského derby
„Zásadný a dlhodobo najnebezpečnejší rozmer sa však týka sponzorského portfólia. Moderný futbalový marketing nie je postavený na obyčajnom logu na drese, ale na zdieľaní hodnôt. Partneri ako eToro alebo Fortuna, ktorí do Slavie investujú rekordné sumy, citlivo vnímajú, s akými obrazmi je ich značka spájaná. Zábery na horiacu pyrotechniku lietajúcu do sektorov s rodinami a na maskovaných výtržníkov útočiacich na športovcov sú pre nadnárodné korporácie ťažko prijateľné. Sponzorské zmluvy bežne obsahujú takzvané morálne klauzuly, ktoré partnerom umožňujú pri poškodení dobrého mena okamžite znižovať plnenie o desiatky percent, alebo v krajnom prípade od zmluvy úplne odstúpiť bez sankcií,“
všíma si na sieti X peňazovodov v pozadí ekonóm Lukáš Kovanda.
Pre niekoho je totiž nespútané násilie, ešte k tomu premietané v priamom prenose, len ťažko akceptovateľnou záležitosťou. O to viac, ak má do takejto platformy sypať peniaze. Neináč to bude pre futbalových fanúšikov, ktorí na futbale najskôr nejakú tú potýčku v mladosti zažili, ale teraz chcú šport prezentovať svojim deťom.
Do prostredia, kde sa hádže pyrotechnika ako ručné granáty a útočí na hráčov súpera, demoluje vybavenie štadióna, asi s čerstvým školákom len tak nepôjdete. Ale iste, ich miesto na tribúnach obsadia opilci a hooligans, práve takým otvorilo dvere vedenie Slavie.
Výhovorky, že tomu nešlo zabrániť, sú zbytočné. Problémom s násilnosťami na štadiónoch a ich okolí čelili na britských ostrovoch už v 80. rokoch, dnes sa tam sedí ako v divadle. Briti dali prednosť slušnosti pred násilím a opileckou vulgaritou.
Je však otázka, či je niečoho takého slovenská spoločnosť schopná. O rybe smrdící od zošívanej hlavy Slávie sa už napísalo veľa a človek nemusí byť dokonalý znalec futbalového prostredia, aby siahol k tomuto otrepanému prirovnaniu.
Futbal je lakmusovým papierikom dneška
„Jednu vec vie Jaroslav Tvrdík výborne. Povedať tak, aby to znelo správne a chlapácky. Ale tým to končí. Ten pán nikdy nenesie za nič zodpovednosť, rovnako ako jeho chlebodarca Tykač. Nemusíme si tu prehrávať všetky ich kauzy. Čo sa týka futbalu, Tvrdík pokojne slúži Číňanom, ktorých sem priviedol pre Miloša Zemana a nikdy sa za ten prešľap s obratom zahraničnej politiky, trápnych veľkohubých sľubov a zároveň zavádzania boľševických metód neospravedlnil. To človek, ktorý hovorí o dávnych masarykovských a demokratických ideáloch klubu, nemôže urobiť, bez toho, aby sa z neho nepozvracal. Predajom klubu do rúk uhlobaróna, ktorý je stelesnením cynizmu a popretia akýchkoľvek demokratických ideálov, to len spečatil,“ pustil sa do vedenia Slávie novinár Marek Wollner na X.
Áno, za Slaviu v histórii hral aj jeden zo zakladateľov Československa, prezident Edvard Beneš. Nastupoval radšej pod pseudonymom, pretože ako ambiciózny gymnazista v konzervatívnej dobe nechcel byť s nízkou zábavou príliš spájaný. Ako prezident sa však k futbalovej „kariére“ neskôr hlásil, aj keď opovrhoval „hrubým správaním“, ktoré šport sprevdzalo. Už tu je však vidieť kúsok politického pokrytectva.
„Pozrite sa vždy na celú spoločnosť. Pretože futbal nie je izolovaná skupina, ktorú by ste mohli oddeliť od toho, aké sú celospoločenské tendencie, aké strany vo voľbách dostávajú aký mandát od voličov, akými sa prezentujú volebnými heslami, aké sú ich hlavné motívy v pôsobení na politickej scéne a tak ďalej. Musíte zistiť, aké máte tendencie v spoločnosti, a zistíte, že futbal vám ich nejakým spôsobom do určitej miery vždy bude zrkadliť,“
namieril v rozhovore pre SeznamZprávy strelu do vlastných radov riaditeľ komunikácie Sparty Ondřej Kasík.
Aká je slovenská spoločnosť? Vláda sa pustila do potomkov sudetských Nemcov, ktorí chceli v Brne nastaviť druhú tvár krutému koncu slovensko-nemeckého spolunažívania po 2. svetovej vojne. Minister zahraničia označuje politických konkurentov za menejcenných, posmieva sa ľuďom s nadváhou a svoje spratkovské správanie označuje za koniec nudy v politike. Jeho poslanecký kolega sa potom s radosťou chváli hajlovaním.
Že by na Slovensku mala kultúra slušnosti, ktorá by umožnila podaním ruky oceniť porazeného súpera a získať oprávnenú slávu za víťazstvo, na ružiach ustlané, to nevyzerá. Až sa všetko odrazí v úbytku peňazí od kultivovanejších „sponzorov“, možno dôjde k prehodnoteniu situácie.
Zdroje: autorský text, komentár, X, SeznamZprávy, Idnes.cz, MUNI
