Na férovku: Vláda ajatolláhov v Iráne sa podobá európskemu stredoveku rovnako ako komunizmu
Dej v posledných mesiacoch zaváňal pádom nábožensky orientovaného režimu v Iráne, ktorý bol dlhé roky dávaný za príklad nesekularizovaných štátov v modernej dobe. Pohľad do útrob režimu, ktorému vládne jeden z ajatolláhov, čiže titulovaných znalcov problematiky islamu, ukazuje, že skorumpovaný režim pripomína úlohu komunistických strán vo východnej Európe.
Európsky stredovek si radi spájame s náboženským fundamentalizmom a zásadnou rolou cirkvi nielen pre každodenný život veriacich, ale aj v mocenských štruktúrach vtedajších štátov. Dnes je predstava, že najbohatším človekom Moravy je olomoucký arcibiskup a na presadenie svojich záujmov má k dispozícii vlastnú armádu, nepredstaviteľná, aj keď v tejto situácii bol najvyšší predstaviteľ cirkvi vo východnej polovici krajiny dlhé stáročia.
Náboženstvo sa transformovalo do komunitnej organizácie a na občianskom živote sa podieľa prevažne cez cirkevné školy, hospice alebo správu historických pamiatok. Irán však aj v 21. storočí zostáva teokratickým štátom, kde vládne ajatoláh z titulu Najvyšší vodca Iránu.
Najvyšší ajatolláh, ktorý nebol ajatolláhom
Hoci by sa porovnanie so stredovekou úlohou cirkvi u nás núkalo, rozhodne iránsky režim nie je reliktom dávneho stredoveku, ktorý sa len „zabudol“ reformovať. Zástupcovia tamojšej ší'itskej cirkvi paradoxne v stredoveku mali historicky len veľmi obmedzený vplyv na spoločnosť. Mohli síce vykladať islamské právo, ale všetku politickú moc držal v rukách despotický panovník. Ako je známe, na konci 70. rokov však vláda šáhov skončila a bola nahradená islamskou republikou ajatolláha Rúholláha Chomejního.
Princípom mala byť vláda znalcov islamu alebo Velájat-e fakíh. Tými sú práve ajatolláhovia, čo je titul označujúci v podstate určitý stupeň znalosti islamského náboženstva. Vypovedajúci je potom samotný termín, ktorý bol síce použitý podľa historikov už v 13. storočí, ale k jeho širokému rozšíreniu došlo práve až v 2. polovici 20. storočia s Chomejního revolúciou masívne podporovanou iránskym ľudom.
Vysoká úroveň znalosti islamu sa však nakoniec ukázala ako trochu vedľajšia. Keď v roku 1989 Chomejní zomrel, jeho nástupcom bol zvolený vtedajší prezident Iránu, ktorý je v teokratickom systéme vo všetkom podriadený najvyššiemu vodcovi, Alí Chameneí. Pritom postrádal práve titul ajatolláha a ten mu bol flexibilne udelený až po vymenovaní do funkcie.
V 90. rokoch tiež Chameneí neuspel so snahou stať sa veľkoajatolláhom, ktorých je v súčasnosti len 5 (radových ajatolláhov je len v Iráne 5000) a jeden z nich žije v Iraku.
Korupčný systém revolučných gárd pripomína československý komunizmus
Objavujú sa tak otázky, či v islamskej republike nejde v prvom rade o moc a radikálna viera v islam je až akousi druhoradou zástierkou. Chrbticou celého režimu totiž nie sú len ajatolláhovia na čele s najvyšším vodcom, ktorého si zo svojich radov volia, ale revolučné gardy.
Členovia týchto ozbrojených zložiek, ktoré sú však striktne oddelené od oficiálnej iránskej armády, stoja na čele reálneho výkonu politickej a predovšetkým ekonomickej moci v Iráne. Ich rodinní príslušníci obsadzujú privilegované posty v štátnej správe, firmách a ďalších inštitúciách a tešia sa ekonomickej prosperite.
Tento skorumpovaný systém je potom predmetom kritiky zo strany opakovaných demonštrácií. Krvavé potlačenie protestov z tohto roku sa stalo predohrou k súčasnému konfliktu, ktorý rozhýbal ceny ropy na svetových trhoch.
Príslušnosť k revolučným gardám umožňujúca kariérny a spoločenský vzostup na báze zakorenených korupčných schém takmer kopíruje fungovanie komunistických strán vo východnej Európe pred rokom 1989 a dodnes sa uplatňuje v komunistickej Číne alebo Vietname. Na 125 000 príslušníkov funguje ako efektívne politicko-biznisové impérium.
Štát ajatolláhov je tak trochu zmesou toho, čo poznáme z temného stredoveku a z nemenej temnej stránky druhej polovice 20. storočia aj z našej histórie.
Zdroje: autorský text, komentár, BBC, AP, The Arab Weekly, Wikipedia
