Všetko zlé je na niečo dobré. Migračná vlna, ktorá doplávala na hranice Španielska na plážach Ceuty, priniesla nielen podnetnú popularizáciu geografických znalostí o tom, čo je enkláva a čo je exkláva, ale aj možnosť zamyslieť sa nad tým, kto v Česku urobil niečo smerom k dnešným pálčivým problémom s migráciou.
Ceuta je exklávou Španielska preto, že síce je oblasti od materskej krajiny geograficky oddelená, ale nie je úplne obklopená územím iného štátu (inak by bola enklávou), čo sú termíny, ktoré sa často zamieňajú.
Slovenská republika nemá žiadnu exklávu, a tak nám tento pojem nie je veľmi vlastný. Donedávna na Slovensku nebolo ani veľa migrantov, teda o ich úlohe v našej spoločnosti sa mohlo len plané teoretizovať. To sa zmenilo s vojnou na Ukrajine, keď prišla masívna vlna utečencov pred krutou vojnou rozpútanou zločineckým režimom Vladimira Putina.
Čo sa stalo s tou masívnou vlnou? Hoci podstatne viac Ukrajincov prišlo do Nemecka (cca 1,3 milióna) a Poľska (cca 950 tisíc) než do Česka (necelých 400 tisíc), vzhľadom na veľkosť bolo Česko pomerne najviac zaťaženou krajinou v celej EÚ.
Ako vidíme v kontexte Ceuty, európski politici znova začali pripomínať nutnosť riešenia problému. Česku, ktoré stále čelí ukrajinskej migračnej vlne, pomáha migračný pakt, na ktorom sa podieľala minulá vláda. Áno, počujete dobre. Vďaka agilnému vyjednávaniu ohľadom kľúčovej európskej legislatívy smerujúcej k obmedzovaniu migrácie Česko nemuselo nijak zásadne prispievať do spoločnej pokladnice ani si prerozdeľovať migrantov (tzv. pekelné kvóty). Samotné je totiž krajinou postihnutou problémom.
Navyše naša krajina na príleve Ukrajincov zarába, pretože pomohli zaplniť čiernu dieru na dlhodobo nedostatkových pracovných pozíciách. Hyperpriemyselné Česko totiž zúfalo potrebuje pracovnú silu. Ukrajinci však sami o sebe makať nezačali. Neboli totiž vpustení do domáceho sociálneho systému (na rozdiel od Nemecka), čo bola akcia ľudovcov na Ministerstve práce a sociálnych vecí. Áno, tej ministrovnej strany fanúšikov kostolových nedelí.
KDU-ČSL ani STAN (predseda strany a bývalý minister vnútra Vít Rakušan sa angažoval v prijímaní migračného paktu) nie sú známe ako tzv. antimigračné strany, pritom majú na konte kus práce. Mediálny obraz je síce ďaleko od každodennej reality, ale z Nemecka, Švédska alebo Veľkej Británie poznáme podstatne horšie prípady riešenia pálčivých migračných problémov. Migrácia totiž nie je len o peniazoch, ktoré nová krv prinesie, ak tu začne tvrdo pracovať, čo rozhodne nie je žiadna automatika. Vo vzduchu visia otázniky nad kriminalitou nových príchodzích.
„Do budúcnosti to bude obrovské, neúnosné a nezvládnuteľné bezpečnostné riziko. Import teroristov. Vznik ghett. Prijímanie utečencov neschopných a neochotných sa integrovať. Zdravotné a epidemiologické riziko. Pri miliónovom počte utečencov určite nezanedbateľné. Toto nie je záležitosť verejnej diskusie. Od toho si platíme represívne a iné zložky. Nech prestanú šmejdiť po našich spálňach a ukájať sa intímnymi odposluchmi a nech sa starajú o našu bezpečnosť!“
varoval už v roku 2015 v komentári na Dotyk.cz expremiér Mirek Topolánek.
Pripomenul tak jednu dôležitú vec. Nad bezpečnosťou má dohliadať polícia, prípadne armáda, prípadne kontrarozviedka. Policajti skrátka nie sú platení z daní, aby pospávali v automobiloch alebo si v zrelom veku užívali život vďaka inkasovaniu výsluh. Majú zaistiť bezpečnosť. Ak sú v Nemecku bazény, kam sa starousadlíci boja chodiť, pretože tam vyčíňajú bandy prisťahovalcov, na čo si platia políciu? Napr. v Bornheime problém pomohol vyriešiť zákaz vstupu zo strany mestských autorít, skrátka represia.
Aj tu máme čo doháňať. Zmíněný Vít Rakušan sa síce zaslúžil o zvyšovanie platov policajtov, ale kedy naposledy ste videli preventívne pôsobiť (čítaj: poctivo chodiť pešo) príslušníka PZ mimo Bratislavy? Mestskí strážnici sa tentokrát nepočítajú.
„Ubehlo viac ako 11 rokov a ja sa pýtam všetkých tých Babišov, čo pre to urobili?“ požičiavame si ešte raz Topolánkov komentár z X. Pre spravodlivosť je nutné dodať, že na antiimigračnej rétorike sa nesie najdlhšie Tomio Okamura. Spomenutí politici sú v politike už cez 15 rokov a sú predsedami vládnych strán. Videli sme ich plagáty a videá so strašením o obsadzovaní chalúp migrantmi. Reálne riešenie priniesla len zlá EÚ a zlí byrokrati na ministerstve.
Do dokonalosti majú ďaleko, ale keby ukrajinskú vlnu migrantov alebo situáciu v Ceute riešil Okamura, pomohlo by jedno ďalšie video plné nahnevaného latentného rasizmu? Medzi nahnevanosťou a riešením je totiž ešte väčší rozdiel než medzi exklávou a enklávou, tak pozor na zamieňanie termínov!
Zdroje: autorský text, komentár, ČT 24, ČRo, X, Migračné konzorcium, YouTube