Nám neprináleží zasahovať do vnútropolitického života iných štátov, na rozdiel od Rakúšana, ktorý sa zúčastnil protestu v Bratislave, tvrdia slovenskí politici.

Česko zažíva protest podobný tým slovenským

Slovenské spravodajské portály zdôrazňovali predovšetkým paralelu medzi situáciou v Prahe a politickou atmosférou na Slovensku. V komentároch a analýzach upozorňovali, že v posledných mesiacoch sa protesty stali významným politickým nástrojom v celom regióne. Podľa slovenských médií Letná pripomínala veľké občianske zhromaždenie, ktoré sa v poslednej dobe konalo v Bratislave a ďalších mestách, píše portál protesty.info.

Na Slovensku sa totiž protesty objavujú pomerne pravidelne a často reagujú na politické rozhodnutia vlády či smerovanie zahraničnej politiky. Slovenské médiá zároveň upozorňujú, že práve slovenský príklad sa stal jedným z argumentov českých organizátorov protestu. Niektorí z nich otvorene hovorili o tom, že nechcú, aby sa Česko vydalo rovnakou politickou cestou ako niektoré krajiny v regióne.

Návrat masových protestov

Slovenské médiá označili víkendové zhromaždenie za jednu z najväčších protivrejných akcií posledných rokov, píše Reuters.com.

Na Letnej sa zišiel dychberúci stotisícový dav. Predseda združenia Mikuláš Minář priamo z pódia reagoval na pohľad na zaplnenú pláň a vyhlásil:

„Je nás tu minimálne 200 až 250 tisíc,“

oznámil davu potom, čo si prezrel aktuálne zábery z výšky prostredníctvom dronového snímkovania, ako informuje portál Novinky.cz.

Zahraničné agentúry zároveň upozornili, že na protest prišli ľudia prakticky zo všetkých regiónov krajiny. Demonstrácia prebiehala pokojne a účastníci ju vnímali ako spôsob, ako verejne vyjadriť nesúhlas s politikou novej vlády.

Kritika vlády

Demonstranti kritizovali hlavne niekoľko krokov vlády, ktoré podľa nich môžu oslabiť demokratické prostredie v krajine. V centre kritiky sa ocitli najmä plánované zmeny vo fungovaní verejnoprávnych médií, ktoré podľa účastníkov protestu vyvolávajú obavy z politického vplyvu na ich fungovanie. Diskutovanou témou bolo aj znižovanie výdavkov na obranu v období rastúceho bezpečnostného napätia v Európe. Ďalším bodom kritiky boli pripravované legislatívne úpravy týkajúce sa neziskových organizácií. Podľa organizátorov protestu by tieto zmeny mohli obmedziť fungovanie občianskej spoločnosti a nezávislých iniciatív. Aktivisti zároveň upozorňovali, že podľa nich dochádza k postupnému oslabovaniu demokratických inštitúcií a koncentrácii politickej a ekonomickej moci v rukách úzkej skupiny ľudí.

Práve tieto obavy stáli aj za samotným zvolaním zhromaždenia. Organizátori tvrdia, že protest reaguje na rastúce napätie v spoločnosti a na kroky vlády, ktoré podľa nich môžu viesť k postupnej „erózii demokracie“ a oslabovaniu občianskej spoločnosti.

Varovanie pred „cestou Slovenska a Maďarska“

Jedným z momentov, ktorý vyvolal výraznú odozvu aj v médiách, bolo vyjadrenie organizátorov o smerovaní krajiny v stredoeurópskom kontexte. Na pódiu zaznela aj výzva:

„Sme tu preto, aby sme jasne vystúpili proti zavlečeniu našej krajiny na cestu Slovenska a Maďarska.“

Toto vyhlásenie vyvolalo diskusiu nielen medzi účastníkmi protestu, ale aj v médiách a medzi politickými komentátormi. Organizátori tým poukazovali na obavy časti spoločnosti, že Česko by sa mohlo postupne priblížiť modelu vládnutia, ktorý kritici pripisujú niektorým krajinám regiónu.

V prípade Maďarska ide najmä o dlhodobé spory vlády Viktora Orbána s Európskou úniou v otázkach právneho štátu, nezávislosti médií či fungovania neziskových organizácií. Kritici tvrdia, že tam dochádza k centralizácii moci a oslabovaniu nezávislých inštitúcií. Pri zmienke o Slovensku sa protestujúci odvolávali na politické napätie posledných rokov, ktoré vyústilo do pravidelných demonštrácií v uliciach Bratislavy a ďalších miest. Podľa organizátorov protestu ide o príklad krajiny, kde je spoločnosť výrazne polarizovaná a politické konflikty sa často presúvajú do ulíc.

Něktorí účastníci zhromaždenia preto zdôrazňovali, že práve občianska aktivita môže byť nástrojom, ktorý dokáže takému vývoju predísť. Protest na Letnej mal podľa nich vyslať signál, že časť českej verejnosti chce brániť demokratické pravidlá skôr, než dôjde k ich oslabeniu.

Slovenskí politici reagujú na zmienku o Slovensku

Vyjadrenie organizátorov protestu o tom, že Česko by sa nemalo vydať "na cestu Slovenska a Maďarska", vyvolalo reakcie aj medzi slovenskými politikmi. Redakcia LP-Life.cz preto oslovila predstaviteľov niekoľkých politických strán s otázkou, ako vnímajú samotný protest na Letnej aj zmienku o Slovensku v prejave organizátorov.

Slovenská vládna strana SMER - SSD zdôraznila, že rešpektuje právo občanov na pokojné zhromažďovanie a vyjadrenie názoru, zároveň však nepovažuje za vhodné zasahovať do vnútorno-politických otázok iných krajín.

„Na rozdiel od bývalých vlád SMER - SSD nikdy na protestujúcich nestrieľala ani gumovými projektilmi, ani nepoužila vodné delá. My rešpektujeme právo na pokojné zhromažďovanie a vyjadrenie vlastného názoru. Nám neprináleží zasahovať do vnútropolitického života iných štátov, na rozdiel od bývalého českého ministra vnútra pána Rakušana, ktorý sa osobne zúčastnil protivládneho protestu v Bratislave, čo je absolútne neprijateľné,“

uvedla strana vo svojom stanovisku pre LP-Life.cz.

Zároveň pripomenula, že Slovensko je podľa nej pevnou súčasťou európskych integračných štruktúr a odmietla prirovnávanie krajiny k autoritárskym režimom.

„O akej ceste Slovenska a Maďarska to organizátor hovorí? Čo sa týka integrácie, Slovenská republika je najďalej zo krajín V4, ako jediní sme napríklad zaviedli menu euro. Určite nejdeme po trajektórii Ruskej federácie. Výsledky parlamentných volieb rešpektujeme a nikto ich nespochybňuje,“

uviedol SMER – SSD.

Politické pozadie protestu

Podľa zahraničných médií sa protest odohral len niekoľko mesiacov po tom, čo sa Andrej Babiš opäť vrátil k moci. Jeho hnutie ANO zvíťazilo v parlamentných voľbách a následne vytvorilo koaličnú vládu spolu s menšími politickými stranami.

Nová vláda však vyvolala polemiku aj pre zloženie koalície. Súčasťou vládnej spolupráce sa totiž stali aj politické subjekty, ktoré kritici označujú za radikálnejšie či populistické. Niektorí komentátori preto tvrdia, že politická scéna v Česku prechádza výraznou zmenou.

Zahraničná politika a spor o Ukrajinu

Výraznou témou protestu bola aj zahraničná politika vlády. Kritici upozorňujú, že kabinet Andreja Babiša zmenil niektoré doterajšie postoje krajiny voči Európskej únii či voči vojne na Ukrajine.

Podľa komentátorov vláda odmietla podporiť niektoré finančné mechanizmy Európskej únie určené na pomoc Ukrajine a kritizovala aj niektoré environmentálne či migračné politiky EÚ. Tým sa podľa kritikov priblížila k postojom, ktoré presadzujú vlády v Maďarsku alebo na Slovensku.

Sporné zákony a vyšetrovanie

Diskusiu vyvolali aj niektoré pripravované legislatívne návrhy. Kritici upozorňujú najmä na zákon, ktorý by zaviedol registráciu neziskových organizácií financovaných zo zahraničia. Podľa odporcov by takáto úprava mohla pripomínať legislatívu používanú v Rusku a mohla by byť zneužitá na obmedzenie občianskej spoločnosti.

Nápetie zvýšilo aj rozhodnutie parlamentu ohľadom trestných káuz niektorých politikov. Poslanci nedávno odmietli umožniť pokračovanie trestného stíhania premiéra v prípade podozrenia z podvodu s európskymi dotáciami. Organizátori protestu tvrdia, že takéto rozhodnutia môžu vytvárať dojem, že existujú dve skupiny ľudí – bežní občania a tí, ktorí sú pred zákonom nedotknuteľní.

Silné slová podnikateľov a vedcov

Minář na pódiu ostro kritizoval premiérovu poradkyňu Natáliu Vachatovú.

„Ťažko si predstaviť niekoho viac proruského,“ uviedol Minář a spomenul napríklad obchodné aktivity jej brata s ruskou Sberbank či jej verejné vyhlásenia podporujúce Rusko. Vachatovú označil za „neuveriteľné bezpečnostné riziko“.

Zdeněk Svěrák označil plán na znárodnenie rozhlasu a televízie za drzosť, nie za žart. Podľa neho ide o závažný zásah do nezávislých médií. Publikum na Letnej mu následne zaspievalo pieseň pri príležitosti jeho blížiacich sa 90. narodenín.

Veľkú pozornosť publika vyvolali aj vystúpenia osobností z akademického a podnikateľského prostredia.

Minář uviedol, že pred Slovenskou republikou sú roky, ktoré si vyžiadajú osobné obete. Podľa neho už nejde len o Babiša alebo Okamuru. Otázka nie je, či bude demokracia ohrozená, pretože to je jasné. Podstatná je úloha každého z nás a čo každý urobí.

"To už nie je o Babišovi alebo Okamurovi. Otázka nie je, či budú ničiť demokraciu. Budú, to vieme úplne všetci. Jediná otázka, ktorá nás má zaujímať, je: Čo budeme robiť my. Nečakajte na Havla, ani na Pavla, ani na Minářa. Čaká nás boj, občiansky odpor, mesiace nenásilného odporu. Naše heslo nebude boj, ale neboj,“

zmínil.

Minář vyzval ľudí k väčšej angažovanosti, a to ako v organizovaní protestov, tak vstupom do politických strán. Každý účastník Letnej by si mal položiť otázku, ako môže prispieť. „Nečakajte na Havla, ani na Pavla, ani na Minářa,“ povedal. Zdôraznil, že nás čaká boj občianskej rezistencie a mesiace nenásilného odporu. Jeho motto pre tento čas je: neboj, ne boj.

Podnikateľ a filantrop Dalibor Dědek, známy podporou Ukrajiny a obranných projektov, pripomenul historické skúsenosti Česka s okupáciou sovietskymi vojskami.

„Keď som mal 11 rokov, videl som ruské tanky v uliciach. Nechcem, aby som to zažil znova,“ uviedol Dědek s tým, že ochrana demokracie doma je podľa neho rovnako dôležitá ako pomoc krajinám, ktoré čelia agresii.

Podobne kriticky sa vyjadril aj uznávaný biochemik Václav Pačes, ktorý upozornil na paralely s obdobím normalizácie. Podľa jeho slov existuje riziko, že formálne demokratické pravidlá zostanú zachované, ale realita môže byť postupne iná.

Pačes sa vyjadril aj k pripravovanému zákonu o registrácii neziskových organizácií a kriticky komentoval niektoré politické strany:

„Teraz sa mi zdá, že veci, ktoré sme si vydobyli ako demokraciu a slobodu, začínajú byť pomaly nahlodávané,“

dodal Pačes.

Na proteste vystúpili aj bežní účastníci, ktorí vysvetľovali, prečo prišli na Letnú. Mladý študent Michael Černohlávek uviedol médiám, že prišiel podporiť hodnoty, ktoré považuje za zásadné.

Podľa jeho slov si spoločnosť nie vždy uvedomuje, že demokracia a osobná sloboda nie sú samozrejmosťou a že je potrebné ich chrániť.

Speváčka Helena Vondráčková sa vyjadrila k videu z Letnej a dôrazne sa dištancovala od jeho obsahu. Podľa jej agentúry MM Praha, s.r.o., ktorá ju zastupuje, bola pieseň Přejdi Jordán použitá bez jej vedomia a súhlasu v reels videu, ktoré zverejnil bývalý minister Marian Jurečka. Agentúra v vyhlásení uviedla, že Vondráčková si nepraje, aby jej umelecký výkon bol akokoľvek spájaný s politickými názormi alebo vyhláseniami tretích osôb. Umeleckýňa sa jasne dištancuje od využitia svojho spevu v súvislosti s demonštráciou a odmieta, aby jej menom bol interpretovaný akýkoľvek politický postoj.

Opoziční politici medzi demonštrantmi

Na proteste sa objavili aj niektorí predstavitelia opozície, hoci zhromaždenie sa snažilo zdôrazniť hlavne občiansky charakter. Medzi účastníkmi boli napríklad politici OĽANO či Pirátskej strany, ktorí prišli podporiť protestujúcich.

Organizátori zároveň upozorňovali, že cieľom zhromaždenia nie je podpora konkrétnej politickej strany, ale tlak na vládu a obrana demokratických pravidiel.

Zahraničné médiá: obavy z vývoja v regióne

Správy o Letnej rýchlo prevzali aj veľké svetové agentúry a médiá. Reuters, AP či britské denníky zdôrazňovali hlavne obavy časti spoločnosti z možného oslabovania demokratických pravidiel v krajine.

Zahraniční novinári pripomínali, že Letenská pláň má v českej histórii silnú symboliku. Práve tu sa totiž v roku 1989 konali obrovské zhromaždenia počas Nežnej revolúcie, ktorá pomohla ukončiť komunistický režim. Aj preto má každé veľké zhromaždenie na tomto mieste výrazný politický a historický rozmer.

Na protest a jeho politický kontext reagovali aj ďalšie slovenské politické strany. Poslanec strany Hlas - sociálna demokracia Róbert Puci uviedol, že pokojné protesty sú prirodzenou súčasťou demokratickej spoločnosti, pokiaľ rešpektujú výsledky volieb a politickú vôľu voličov.

Podľa jeho slov je dôležité, aby sa jednotlivé skupiny spoločnosti navzájom rešpektovali, aj keď majú odlišné politické názory.

„Je dobré, že sa ľudia mohli stretnúť a v pokoji vyjadriť svoj názor, aj formou protestu. To je niečo, čo by v autoritárskej krajine urobiť nemohli - a to by si mali uvedomiť aj daní vystupujúci. Demokracia je aj o tom, že je potrebné rešpektovať výsledok volieb. Hlas každého človeka má rovnakú váhu a je potrebné sa navzájom rešpektovať, aj keď sa nám nepáči názor inej skupiny ľudí,"

uviedol Puci.

Odlišný pohľad ponúkla opozičná strana Progresívne Slovensko. Poslanec Dávid Dej uviedol, že občianske protesty vníma ako legitímny spôsob, ako spoločnosť môže upozorniť na obavy z vývoja demokracie.

Podľa jeho slov je prirodzené, že časť verejnosti reaguje na politické rozhodnutia aj formou verejných zhromaždení.

„Som rád, že občania a občianky v ČR cítia potrebu bojovať za ochranu pilierov demokracie, medzi ktoré patria nezávislé médiá či dôveryhodné verejné inštitúcie. Organizácia protestu je legitímnym spôsobom, ako ukázať svoj nesúhlas,“

uviedol Dej.

Zároveň poukázal na to, že zmienka o Slovensku v prejave organizátorov protestu podľa neho ukazuje, ako je politická situácia v krajine vnímaná v zahraničí.

„Myslím si, že také vyjadrenie dokazuje negatívne vnímanie správania súčasnej vlády aj v zahraničí. Použitie Slovenska ako odstrašujúceho príkladu, dokonca v súvislosti s Maďarskom, ilustruje, že verejnosť nevníma zásadný rozdiel medzi Ficovými a Orbánovými autokratickými praktikami. Je to zrkadlo práce súčasnej vlády. Našou úlohou ako opozície preto naďalej zostáva chrániť právny štát, upozorňovať na snahu oslabovať kontrolné orgány moci a spolupracovať s európskymi partnermi,“

dodal.

Paralelne so zahraničnými demonštráciami sa na Slovensku aktuálne pripravuje séria študentských protestov pod názvom Zvoňme na poplach!. Iniciatívy Študentský protest, Študentstvo za otvorenú kultúru a Študentská klubovňa v Žiline vyzývajú študentov aj verejnosť, aby sa zapojili do pripravovaných zhromaždení, ktoré sa uskutočnia 25. marca o 18.00 vo viacerých mestách na Slovensku - v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach a Žiline. Cieľom študentov je upozorniť na aktuálny vývoj v krajine, kroky vlády vo verejnoprávnych médiách, zmeny volebného práva a obavy zo smerovania zahraničnej politiky. Poukazujú tiež na problémy, ktoré zostávajú na okraji záujmu, ako je dostupnosť bývania, stav školstva či odchod mladých ľudí do zahraničia. Podľa organizátorov súčasnú spoločenskú atmosféru sprevádza chaos, spochybňovanie faktov a hľadanie nepriateľov, pričom premiér sa verejnej diskusii vyhýba, píše Aktuality.sk.

Protesty ako nový fenomén regiónu

Analytici upozorňujú, že stredná Európa v posledných rokoch zažíva návrat masových občianskych protestov. Na uliciach sa pravidelne objavujú tisíce ľudí nielen v Česku, ale aj na Slovensku, v Maďarsku či Poľsku.

Letenská demonštrácia tak podľa mnohých komentátorov nie je izolovanou udalosťou, ale súčasťou širšieho trendu, v ktorom sa verejnosť snaží ovplyvňovať politické dianie priamo na uliciach. Organizátori už zároveň naznačili, že podobné zhromaždenia môžu pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch.

Masový protest na pražské Letné vyvolal množstvo reakcií nielen medzi slovenskými politikmi, ale aj medzi samotnými obyvateľmi Slovenska

Komentáre na sociálnych sieťach odrážajú skepticizmus, sarkazmus, ale aj obavy o motivácie organizátorov.

Mnohí Slováci spochybňujú údaje o účastníkoch protestu. Podľa nich médiá často preháňajú počty, státisíce ľudí neboli reálne a počet policajtov, ktorý údajne dohliadal na poriadok, bol neprimeraný. Jeden z komentujúcich poznamenal:

„Státisíce? Veď toľko sa nedokážu ani na koncerte zohnať. Opäť médiá len zavádzajú.“

Iný sa zamýšľal nad motiváciou:

„Desiatky policajtov na 200–250 000 ľudí? Trochu podcenili, čo?“

Objavili sa aj obavy o zahraničné vplyvy:

„A koľko zahraničných agentov?“

Mnoho komentárov prirovnávalo protest k domácim skúsenostiam na Slovensku. Poukazovalo sa na to, že zatiaľ čo vo svete prebiehajú vážnejšie krízy - pandémia, vojny, geopolitické napätie - niektorí občania sa sústredia na demonštrácie proti vlastnej vláde.

„Prišiel Covid, prišla vojna na Ukrajine, prišla ďalšia vojna na Blízkom východe, svet sa rúti niekam do prdele..., ale niekto má potrebu protestovať proti domácim politikom. Veď už sa zobuďte, ľudia.“

Komentátori často tvrdili, že protestujúci nedokážu akceptovať demokratický výsledok volieb.

„Tak však mali ísť voliť. A ak volili a prehrali, prečo protestujú proti demokracii?“

Iný poukázal na nedostatok sebakritiky:

„Opakujúci sa scenár. Demokrati, čo nedokážu akceptovať výsledok volieb.“

Podobné názory sa objavovali v súvislosti s politickou situáciou na Slovensku, kde podľa komentátorov tiež opozícia reaguje na prehru ulicami, nie urnami:

„To je istý scenár ako u nás... Majdan na požiadanie.“

Reakcie boli často ladené s humorom. Niektorí komentátori prirovnávali demonštráciu ku koncertu alebo oslave:

„Do kelu, to je nejaký koncert.“

Iný dodal:

„Zaspievali si a šli domov. Nezmysel. Symbolizmus nie je stratégia ani taktika.“

V komentároch sa tiež objavovali prehnané čísla a irónia:

„Milión chvíľ a si v extáze.“

Slováci upozorňovali, že protest mohol byť motivovaný politicky alebo finančne:

„Pekne a zároveň ohavne vymyslené. Toto je mesiace plánovaná a profesionálne organizovaná akcia s rozpočtom niekoľko miliónov €, ktorú niekto zaplatil a ľudí len zneužil pre svoje potreby.“

Niektorí naznačovali, že peniaze a čas účastníkov mohli byť využité efektívnejšie:

„Keby dal každý z prítomných 1 Euro do banku, vybrali by minimálne 200–250 tisíc, a keby po 10 €, bolo by to 2–2,5 mil. S tým by už mohli niekomu v núdzi poriadne pomôcť... ale to by asi nikto na demonštráciu neprišiel.“

Protest bol vnímaný aj ako symbolický odpor voči možnému ovplyvňovaniu krajiny zvonka, alebo ako varovanie pred smerovaním politiky. Jeden komentár jasne formuloval obavy:

„Sú proti zatiahnutiu Česka na cestu Maďarska a Slovenska.“

Iní pripomínali, že obyčajný občan z takejto akcie nič nezíska:

„Je to len práčka peňazí. Bežný pracujúci Čech z toho nič nemá.“

Slovenské reakcie na protest na Letnej boli prevažne kritické. Diskutujúci poukazovali na nereálne očakávania, pochybovali o počte účastníkov a motiváciách organizátorov, pripomínali paralely so slovenskými politickými udalosťami a s humornou nadsádzkou komentovali absurdity demonštrácie. Celkovo tieto názory ukazujú, že verejnosť vníma masové protesty nielen ako občiansku participáciu, ale aj ako potenciálne zneužitie politických a finančných prostriedkov.

Zdroj : autorský text, Reuters, AP, The Times, Novinky.cz, Plénum.cz, správy českých médií o proteste na Letnej, informácie organizátorov Milión chvíľ pre demokraciu