Vo Švédsku sú svadobné zvyky dôkazom, že aj moderná krajina si dokáže zachovať romantické a symbolické rituály, ktoré dodávajú svadobnému dňu nezameniteľnú atmosféru. Od spoločného kráčania uličkou až po pravidlá bozkávania počas recepcie. Švédska svadba je zážitkom, ktorý stojí za to preskúmať. A niekedy to všetko začína celkom obyčajne - napríklad stretnutím v knižnici...
Klára, mladá Češka z Olomouce, odchádzala po škole na výmenný pobyt do Stockholmu. Milovala knihy a keď bol daždivý deň, šla si požičať švédske beletrie, aby sa zdokonalila v jazyku. V uličke s románmi sa snažila prečítať názov jednej knihy, keď do nej niekto jemne narazil. "Förlåt!" ospravedlňoval sa blondiak v kockovanej košeli. Tak sa zoznámila s Eliasom - introvertným knihomilom, ktorý čítal českého Kunderu v origináli. Nasledovala káva, rozhovory o literatúre, spoločné prechádzky mestom, výlety k jazerám a po niekoľkých rokoch dokonca aj zásnuby. Klára bola očarená nie len Eliasom, ale aj jeho rodnou krajinou - a napokon aj svadobnými zvykmi, ktoré si sama vyskúšala.
Na začiatku svadobného dňa dodržiavajú rodičia nevesty prastarý obrad. Ešte predtým, než nevesta odíde do kostola, jej matka vloží zlatú mincu do pravej topánky a otec jej dá striebornú mincu do ľavej. Tento rituál, ktorý sa predáva po generáciach, má do manželstva priniesť prosperitu, stabilitu a šťastie. Len málo neviest by si nechalo ujsť tento symbolický moment.
Ženíchovia zvyčajne nosia čierne obleky alebo smokingy. Pokiaľ ide o švédske nevesty, majú vo zvyku nosiť biele svadobné šaty. Okrem toho, ak sa pár vezme v švédskej cirkvi, niekedy cirkev vlastní tiaru, ktorú môže nevesta na svadbe použiť.
Švédske nevesty nosia po svadbe nie dva, ale tri prstene.
Prvý predstavuje zásnuby, druhý samotné manželstvo a tretí je venovaný budúcemu materstvu. Symbolizuje záväzok ženy stať sa matkou a vyjadruje jej oddanosť spoločnej budúcnosti so svojím partnerom. V poslednej dobe sa ale vo Švédsku páry rozhodujú nosiť prsteny dva – zásnubný a snubný.
Tradičný vzhľad nevesty tiež patrí korunka. V minulosti sa vyrábala z kvetov, bylín alebo listov, ale dnes ju nahradzuje nádherná tiara. Koruna kedysi slúžila ako označenie panenstva. Ak ju nevesta na svadbe nemala, mohlo to signalizovať, že do manželstva nevstupuje ako panna.
Civilný sobáš, či už na obecnom úrade alebo napríklad v prenajatom svadobnom priestore, trvá približne päť minút vzhľadom na samotnú právnu časť. V tomto prípade má pár slobodu upraviť si obrad podľa svojich predstáv. Jedinou podmienkou je, že v civilnom obrade nesmú byť prítomné žiadne náboženské prvky, ak ho vykonáva civilný celebrant.
Na druhej strane, ak sa pár rozhodne vziať si v kostole, priebeh býva výrazne bohatší, najmä pokiaľ ide o hudbu. Pri evanjelických (luteránskych) obradoch zohráva dôležitú úlohu. Pri vstupe je spoločný spev dvoch piesní, jedno až dve hudobné vystúpenia speváka, hudobníka alebo živej kapely a tiež záverečná hudba pri odchode z kostola. Tieto sólové piesne sú pre pár často osobne dôležité a dodávajú obradu výrazný, intimný rozmer.
Na rozdiel od klasických svadieb, kde ženích čaká pri oltári a nevesta kráča po boku otca, je vo Švédsku bežné, že snúbenci kráčajú uličkou bok po boku. Symbolizuje to rovnosť partnerov a ich spoločný životný cesty.
Keď sa konala korunovačná svadba princeznej Viktorie, rozhodla sa pre netradičný krok. Miesto toho, aby kráčala spoločne so svojím budúcim manželom, požiadala, aby ju jej otec Carl viedol uličkou. Poprvé sa so ženíchom stretla priamo pred oltárom. Väčšina švédskych svadieb sa zaobíde bez klasického doprovodu družičiek a mládencov.
Ak teda plánujete svadbu s obmedzeným rozpočtom, môže táto švédská tradícia poslúžiť ako dokonalý dôvod, prečo sa vyhnúť usporiadaniu veľkého svadobného sprievodu.
Ďalšia zaujímavá tradícia, ktorá sa zachovala po mnoho generácií, hovorí, že ten z páru, ktorý pri výmene svadobného sľubu pred oltárom vysloví rozhodné "Áno, beriem" hlasnejšie, získa vedúce postavenie v manželstve. Práve on alebo ona bude mať posledné slovo v zásadných rozhodnutiach v rodine. Klára priznala, že konkurovať Švédom v decibeloch je ťažké. Elias drtivo vyhral.
Začiatok svadobnej hostiny je vo Švédsku takmer vždy sprevádzaný slávnostným toastom. Na začiatku sú hostia zvyčajne privítaní šampanským a tento okamžik otvára tzv. brudskål – svadobný toast, ktorý zvyčajne vyslovuje jeden z otcov, keď novomanželia vstúpia do miestnosti. Najčastejšie však túto reč vyslovuje otec nevesty.
Ďalšou zaujímavou švédskou tradíciou je usádzanie hostí počas svadobnej večere. Páry, ktoré sú pozvané ako hostia, často úmyselne sedia oddelene. Tento zvyk môže byť pre niekoho mätúci alebo nepríjemný, ale cieľom je podporiť sociálny kontakt a zábavu. V konečnom dôsledku je však na novomanželoch, aký štýl usadenia zvolia a pre hostí to môže byť príležitosť na zoznámenie sa s novými ľuďmi.
Často sa podáva trojchodové menu. Ako predjedlo je obľúbené rybie jedlo - napríklad skagenský toast alebo toast s jikrami. Hlavným chodom je zvyčajne mäso, na taniéroch sa často objavuje teľacie, jeleň alebo sobie mäso. Na záver vás čaká dezert z lesného ovocia alebo sezónneho ovocia. Typické sú predovšetkým švédske jahody, lesné jahody alebo morušky.
Na švédských svadbách sú veľmi bežné prejavy. Ak ste na švédské svadbe ešte nikdy neboli, nebuďte prekvapení, keď sa prejavy natiahnu cez celú večeru. Obvykle sú však veľmi vtipné, dojímavé a nesú v sebe veľkú dávku osobného významu. To je tradícia, ktorú si mnohí Švédi úprimne vážia.
Na väčšine švédskych svadieb sú jeden alebo dvaja hlavní moderátori – toast masters alebo toast madam – ktorí majú na starosti program dňa. Starajú sa o zábavu, dohliadajú na hladký priebeh a predovšetkým predstavujú rečníkov a dávajú priestor prejavom. Títo moderátori si zvyčajne vyberajú sami manželia na začiatku procesu plánovania svadby a často sa podieľajú na príprave celkového harmonogramu svadobného dňa.
Oproti tradičnému krájaniu svadobnej torty novomanželmi, vo Švédsku si každý hosť príde vyzdvihnúť svoj kus osobne.
Na švédskom svadobnom pozvaní vás možno prekvapí požiadavka, aby ste si večeru zaplatili. Mnoho párov už spolu žije a nepotrebujú nové vybavenie domácnosti - namiesto darčekov preto dávajú prednosť praktickej pomoci s nákladmi na hostinu. Ak ste teda boli pozvaní na švédsku svadbu a zistíte, že musíte zostať cez noc, je pravdepodobné, že budete musieť zaplatíť poplatky za ubytovanie z vlastnej peňaženky. Česť výnimkám.
Svadobný bozk sa tu stáva zábavnou tradíciou. Ak ženích počas hostiny odíde z miestnosti, ostatní muži majú možnosť pobozkať nevestu, zvyčajne len na tvár. A rovnaké pravidlo platí aj naopak. Keď nevesta odíde z hostiny, čakajúce dámy môžu dať ženíchovi priateľský bozk.
Hoci sa tento zvyk zdá netradičný, v skutočnosti je to veselý spôsob, ako vyjadriť lásku, priateľstvo a uvoľnenú atmosféru. Vo Švédsku neexistuje tradícia hádzania svadobnej kytice.
Vo Švédsku existuje tradícia nazvaná Morgongåva, čo sa prekladá ako "ranný dar". Pôvodne sa jednalo o dar od manžela jeho žene ráno po svadbe, ale dnes je bežné, že si partneri dávajú niečo navzájom. Môže to byť šperk, elegantný doplnok alebo spoločný zážitok.
Švédske svadby majú tiež svoje módné tabu. Červená farba šiat na hosťoch je považovaná za nevhodnú - podľa niektorých to naznačuje, že ste mali s ženíchom intimný vzťah. Preto sa tejto farbe pre istotu vyhnite.
Ak máte záujem o tieto tradície, môžu sa vám hodiť aj niektoré základné švédske frázy:
Švédske svadobné tradície nám ukazujú, že oslavu lásky možno uchopiť originálnou, hravou formou a so zmyslom pre rovnováhu. Každá krajina má svoje vlastné špecifiká – a práve v nich sú svadby jedinečné.
Keď sme sa o korunnej princeznej Victórii zmienili vyššie, možno sa pýtate, akú svadbu mala? Nebol to len obyčajný kráľovský obrad - v roku 2010 sa Švédsko stalo dejiskom veľkolepej aristokratickej svadby, ktorá na niekoľko dní priťahovala oči celého sveta.
V tom čase zazneli svadobné zvony pre princeznú Victoriu a jej partnera Daniela Westlinga, ktorý kedysi pracoval ako osobný tréner. Po ôsmich rokoch vzťahu sa rozhodli spečatiť svoju lásku pri oltári – symbolicky v ten istý deň, keď sa jej rodičia, kráľ Carl XVI Gustaf a kráľovná Silvia vzali, 19. júna. Victoria sa týmto gestom snažila uctiť svoju rodinu, ale mohlo by to byť aj spôsob, ako zmierniť napätie okolo voľby partnera. Daniel nepochádzal zo šľachtickej rodiny a hovoril typickým vidieckym dialektom, čo spočiatku spôsobilo v kráľovskej dvojici určité rozpaky. Až keď historici odhalili, že jeho predkovia kedysi patrili k nižšej švédskej a fínskej šľachte, začal sa ľad pomaly lámať. Rodičia princeznej sa s budúcim zetom konečne zmierili a svadobné prípravy mohli začať naplno.
V Stockholme sa stretli panovníci a šľachtici z celého sveta – pozvanie prijali panovníci z Belgicka, Holandska, Španielska, ale tiež z Japonska a Jordánska. Veľkolepý obrad, ktorý sa konal v zrekonštruovanej stockholmskej katedrále Storkyrkan, sledovali tisíce hostí priamo v chráme a ďalšie desaťtisíce prostredníctvom televíznych obrazoviek.
Celá akcia sa niesla v znamení kráľovského prepychu, bezpečnosť zabezpečovalo sedem tisíc príslušníkov armády a polície, ulice hlavného mesta zaplnilo štvrť milióna obyvateľov. Odhadované náklady na svadbu presiahli dva milióny eur (takmer 50 miliónov korún), ale kráľovská rodina počítala s tým, že sa jej investícia stonásobne vráti prostredníctvom cestovného ruchu a prestíže.
Svadobné oslavy trvali niekoľko dní. Začalo sa to historickou večerou na palube repliky lode z 18. storočia, pokračovalo súkromným obedom na hrade a vyvrcholilo slávnostným banketom, hudobným vystúpením a bohatým ohňostrojom. Po obrade boli novomanželia prepravení v otvorenej kočiari ulicami Štokholmu a po polhodinovej jazde boli prevezení na kráľovskú loď za doprovodu salv námorníctva a letu stíhačiek.
Princezná Viktória sa našťastie vyhla niektorým zastaraným svadobným zvykom minulosti, ako je kráľovská verejná večera, tanec vládných úradníkov s pochodňami alebo spoločné vedenie novomanželov do svadobnej sály.
Hoci sa britská kráľovská rodina ospravedlnila, zástupcovia mnohých monarchií si akciu nenechali ujsť. Viktorin príbeh bol jedinečný aj v tom, že pôvodne nemala byť dedičkou trónu - mal pripadnout jej mladšiemu bratovi Carlu Philipovi. Až po novele zákona o nástupníctve v roku 1980 sa stala oficiálnou korunnou princeznou.
Svadba v roku 2010 bola nielen historická, ale aj emocionálna – spájala tradície, moderné hodnoty a silné rodinné väzby. A ako novomanželia krátko po obrade prezradili, ich snom bola veľká rodina. Daniel sa netajil svojím prianím mať do desiatich rokov niekoľko detí – a nakoniec sa im podarilo túto víziu naplniť. Rovnako ako to bolo s Klárou a Eliášom. Aj keď nie sú z kráľovskej rodiny, o to viac sa milujú. Dnes žijú striedavo v Českej republike a vo Švédsku. Ich svadba, kde sa prelínaly oba kultúrne svety, bola plná symboliky, smiechu a úcty. A hoci ich životy spájali knihy, svadobné tradície im pripomínaly, že milostné príbehy sa píšu v každom jazyku – a niekedy aj medzi dvoma úplne odlišnými svetmi.
Zdroj: autorský text, mojasvadba.sk, pluska.sk, theknot.com, wahlmanweddings.com, 2brides.se, swedishfreak.com