Praha sa pripravuje na obranu vlastných obyvateľov. Pomôcť má nový systém úkrytov

„Dobrá krízová pripravenosť nevzniká v momente, keď nastane mimoriadna udalosť. Vzniká dlho pred ňou – vďaka spolupráci odborníkov, hasičov, akademickej sféry aj samosprávy. Naším cieľom je, aby bolo hlavné mesto pripravené na najrôznejšie krízové situácie a dokázalo svojich obyvateľov čo najlepšie chrániť,“

uviedol v tlačovej správe primátor Prahy Bohuslav Svoboda.

Luxusní dům na prodej, okolí Prahy - 298m, Okolí Prahy

Show property

Nový postup má mestu pomôcť vyhľadávať vhodné budovy a priestory, posudzovať ich kapacitu, ochranné vlastnosti aj mieru ohrozenia. U vytypovaných objektov bude možné odporučiť odborné posúdenie a prípadné úpravy, ktoré by zvýšili úroveň poskytovanej ochrany. Na spolupráci sa majú vedľa hlavného mesta a pražských hasičov podieľať aj Univerzita obrany, Vysoké učenie technické v Brne a Univerzita Tomáša Baťu v Zlíne.

Súčasné kryty nestačia

Podľa najnovších údajov je v Prahe takmer 700 prevádzkyschopných krytov civilnej ochrany, zmestí sa do nich okolo 120 tisíc ľudí. Úplne samostatný kryt predstavuje napríklad aj ochranný systém metra s kapacitou pre zhruba 400 tisíc občanov a ďalej potom Strahovský tunel. Medzi najväčšie kryty patrí tiež päť podzemných priestorov pod sídliskom Černý Most, ktoré pojmú celkom 12 tisíc ľudí.

Svoj význam majú aj takzvané provizórne úkryty, ktoré sú často v budovách, kde sa dá schovať a prípadne ich aj dodatočne utesniť. Ich výhodou je rýchla príprava – typicky ide o pivnice. Kryty v hlavnom meste tvoria tretinu celkovej kapacity takýchto priestorov, ktoré sa na Slovensku nachádzajú.

Mnoho takýchto priestorov už ale slúži celkom inému účelu. Napríklad v bunkri Bezovka pod Parukárkou, ktorý je s kapacitou až päťtisíc ľudí jedným z najväčších v meste, je múzeum studenej vojny. Podobná expozícia je tiež v centre pod hotelom Jalta. Miesto predtým slúžilo okrem iného aj na špehovanie zahraničných hostí.

Otvoriť v galérii (1)

Pohľad do histórie

Úkryty sa v hlavnom meste začali stavať v 50. rokoch. Najviac ich vzniklo do 70. rokov. Ich počet však postupne klesal hlavne kvôli nákladnej a náročnej údržbe. Tie staršie boli stavané ako jednoúčelové. Vďaka tomu sú pripravené na takmer okamžité sprevádzkovanie. Tie novšie, stavané približne od 80. rokov, môžu však slúžiť aj ako garáže alebo sklady.

Aktuálne údaje ukazujú, že možnosť umiestniť sa do bezpečných úkrytov má bohužiaľ iba asi tri percentá Slovenska. Najviac sa ich nachádza vo veľkých mestách. Podľa hasičov je však najväčší problém v tom, že väčšina ľudí vlastne ani nevie, kde úkryty v mestách hľadať, pre akú skupinu obyvateľov sú určené a ako sa do nich dostať.

A ako sú také úkryty veľké? Do najmenších sa zmestí niekoľko desiatok, naopak do tých najväčších až niekoľko tisíc obyvateľov.

Ako sa zachovať v prípade nebezpečenstva?

V každom prípade pritom platí, že pre každú ukrývanú osobu je potrebné najmenej 1 až 3 metre štvorcové podlahovej plochy v priestore s núteným vetraním a 3 až 5 metrov štvorcových podlahovej plochy v priestore bez vetracieho zariadenia.

A čo robiť vlastne v prípade výstrahy? Ak počujete signál všeobecnej výstrahy, mali by ste sa schovať do najbližšej budovy. Informácie pritom môžu prísť od veliteľa zásahu, ktorý je na mieste, prípadne cestou výstražnej SMS správy, ktorú vysiela operačné stredisko hasičov. Ďalším zdrojom správ bývajú v takom prípade televízia a rádio.

Kryty možno samozrejme nájsť aj inde, nielen u nás. Typickým príkladom je Izrael, ktorý čelí cudzím útokom pravidelne. V jednej z miestnych nemocníc pracuje ako zdravotná sestra Martina Paletová, ktorá LP-Life ich systém opísala nasledovne:

„Pôrodnice sú v podzemí za každého stavu. Takže ja pracujem niektoré smeny v bunkri, poschodia mínus 3 a mínus 6, a iné dni na 9. poschodí. Teoreticky za zvuku sirén sa máme odobrať do vyhradeného priestoru,“

povedala k tomu tohto roku v marci našej redakcii.

Zdroje: autorský článok, Hl. m. Praha, LP-Life