Modrany nájdeme takmer na samotnom juhozápadnom okraji Prahy a môžu sa pýšiť radom unikátov. Podľa historických prameňov sú tamojšie vinice najstaršie v Prahe. V minulosti bolo hlavné mesto vyhlásenou oblasťou viníc, ktoré museli ustúpiť neskoršej urbanizácii. V Modranoch sa však víno pestuje ešte dnes.
Na viniciach obnovených na prelome 80. a 90. rokov nájdeme aj kry nesúce hrozno odrody Modrý Portugal. Hoci v Modranoch ide o nomen omen, sídlo po známej odrode červeného vína názov nenesie a pravdepodobne nie je ani spojené s modrou farbou.
Názov by mohol pochádzať od kultu Morany, čiže akéhosi náboženského zobrazenia smrti. Tzv. vynášanie Morany je považované niektorými bádateľmi za najstarší známy slovenský zvyk, o ktorom existujú zmienky siahajúce až do 14. storočia.
Napriek tomu svoju prvú zmienku v historických prameňoch majú Modrany napojenú už na listinu přemyslovského kniežaťa Soběslava z roku 1178. Dávno predtým v lokalite sídlili Germáni aj Kelti. Neďaleké terénne relikty pozorovateľné v krajine na vrchu Šance pri Točné sú zvyšky najstaršieho keltského oppida u nás.
Ale späť na vinice. Práve v zmienenej listine sú totiž uvedené aj modranské vinice. Praha bola oblasťou viníc dávno pred známou anabázou s vínom zo strany Karla IV., po jeho návrate z Francúzska. V miestnych názvoch na oblasti pestovania viníc typicky pripomína koncovka -ovka, napr. Palmovka tak bola významným miestom s vinicami.
Najstaršie pražské vinice v Modranoch paradoxne fungujú aj dnes. Po silných mrazoch v roku 1929 síce boli nahradené ovocným sadom, ale Český záhradkársky zväz tradíciu pestovania vína obnovil a v roku 1989 tu bola po takmer sedemdesiatročnej pauze zozbieraná prvá úroda. Okrem spomínaného Modrého Portugalu sa tu pestujú ďalšie známe odrody ako Rýnsky rizling, Müller-Thurgau, Tramín červený, Rulandské biele a Rulandské modré.
Miestne vinice sú naozaj unikátne. Nachádza sa tu historicky cenný viničný dom, predstavujúci miestnu ľudovú architektúru, v ktorom bol v roku 2014 počas jeho rekonštrukcie nájdený tzv. Modranský poklad. Obsahoval viac než 760 zlatých a strieborných rakúskych, francúzskych aj československých mincí a tiež niekoľko šperkov.
Milovníci kultúrne chránenej architektúry tu nájdu okrem Viničného domu aj barokový kostol Nanebovzatia Panny Márie v Modřanoch, božie muky pruských vojakov zabitých pri Modřanoch v roku 1757 alebo Komořanský zámok.
Dnes však Modřany nežijú len minulosťou a majú svoje vlastné piliere komunitného života. Novo k nemu pribudol kuriózny pamätník miestneho kocúra Mikeša.
„Mikeš v uponáhľanej dobe prinášal radosť, úsmev a ľudskosť. Dokázal spájať ľudí, a práve to by sme si priali, aby dokázala aj jeho socha. Prajem si, aby si ľudia na Mikeša chodili siahať pre šťastie – rovnako ako si k nemu kedysi chodili pre dobrú náladu,“ uviedol starosta Prahy 12 Vojtěch Kos na začiatku tohto roku, keď bola socha miestneho kocúra Mikeša odhalená.
Pocit šťastia v Modřanoch nemusí ponúknuť len socha kocúra. Miesto je vyhľadávaným turistickým cieľom vďaka Modřanskej rokline plnej zelene a tiež Cholupickému vrchu so svojimi lesmi. Až do začiatku 20. storočia tu pritom dominovali hospodárske polia a lúky, aj preto miestne porasty pôsobia mierne exotickým dojmom, keďže im dominujú najmä nepôvodné agáty.
"Únik pred ruchom veľkomesta je pre Modřany typický už dlhé roky. „V blízkom, roztomilo položenom Zátiší, časti obce Modřanskej, vznikla nedávno vilová štvrť s úhľadnými aj skvostnými budovami a reštauráciami. Letná táto kolónia je veľmi oživená a stala sa milým útočiskom Pražanov príjemnými prechádzkami vo sviežej zeleni lúk,“ písalo sa o tomto útočisku Pražanov už v roku 1899 v miestnej kronike, hoci zmienené lesy vtedy ešte na turistiku neboli k dispozícii.
Zatiaľ čo vtedy bol preferovaným a najpohodlnejším spôsobom dopravy z centra Prahy do Modřan parník plaviaci sa po Vltave, dnes je možné využiť autobusové spoje a tiež početné električkové linky, ktoré využívajú rýchlodráhovú, mimoúrovňovú električkovú trať od roku 2023 predĺženú až po Libuš.