Súkromná liečba neplodnosti v Londýne a majetkové zázemie rodiny Chameneí vzbudzujú pozornosť
Zatiaľ čo v Iráne vystupuje ako skromný duchovný nasledovník náboženských princípov, v zahraničí sa okolo mena Mojtaba Khamenei čoraz častejšie objavujú informácie o rozsiahlej sieti majetku. Oficiálne sankčné záznamy, firemné registre aj údaje z katastra nehnuteľností totiž naznačujú existenciu prepracovaného finančného systému, ktorý môže byť s najvyšším vodcom úzko prepojený.
Kde sa vlastne berie obrovská ekonomická sila iránskeho teokratického režimu? Kľúčom k pochopeniu sú takzvané bonjady. Ako upozorňuje server Faces of Crime, tieto náboženské nadácie vznikli bezprostredne po islamskej revolúcii v roku 1979.
Postupom času sa z nich stali obrie korporácie, ktoré majú prsty prakticky v každom ziskovom odvetví od stavebníctva a energetiky cez bankovníctvo až po poľnohospodárstvo a telekomunikácie. Problém je, že nikto presne nevie, ako s peniazmi nakladajú. Ich financovanie je absolútne netransparentné a nepodlieha kontrole vlády ani parlamentu. Podľa niektorých zdrojov dokonca až polovicu celkového HDP krajiny.
Absolútnym centrom tohto finančného pavúka je organizácia Setad. Z úradu pre správu konfiskátov sa však časom vyvinul jeden z najmocnejších konglomerátov v krajine. Setad dnes masívne investuje do realít, poisťovníctva, bánk aj ťažkého priemyslu. To všetko samozrejme s imunitou voči akýmkoľvek štátnym auditom. Podľa rôznych vyšetrovaní sa hodnota majetku, ktorým Setad disponuje, pohybuje v rádoch desiatok miliárd dolárov.
Náboženské nadácie ako ekonomickí giganti
Setad je síce obrovský, ale v Iráne zďaleka nie jediný svojho druhu. Podobných impérií parazituje na tamojšej ekonomike celý rad. Skvelým príkladom je nadácia Astan Quds Razavi. Tá má pod palcom všetko okolo posvätnej svätyne imáma Rezy, čo znamená jediné: istý biznis a obrovské príjmy z miliónov veriacich, ktorí sem každoročne prúdia na púť. Podobne fungujú aj ďalšie organizácie ako Mostazafan Foundation alebo Martyrs Foundation. Oficiálne síce majú v popise práce charitu a sociálnu pomoc, v praxi ale držia obrovské balíky akcií v najrôznejších firmách.
Tieto nadácie majú v Iráne absolútne neotrasiteľnú pozíciu. Prečo? Neplatia dane a zodpovedajú sa výhradne najvyššiemu vodcovi. Nikto iný na ne nemôže.
Do tejto mocenskej rovnice musíme pripočítať ešte Revolučné gardy (IRGC). Táto elitná armáda, lojálna priamo hlave štátu, už dávno nezháňa len zbrane. Kontroluje kľúčovú časť ťažkého priemyslu, stavebníctva a energetiky. Gardy sú navyše majstrami v obchádzaní medzinárodných sankcií – cez rôzne šedé, neoficiálne kanály čulo obchodujú s ropou. Výsledkom je dokonale prepletený systém, kde sa politický vplyv a miliardový biznis navzájom kryjú a posilňujú.
Askéta z donútenia? Luxusná realita Modžtabu Chameneího
V tomto spletenci peňazí a moci hrá zásadnú rolu syn najvyššieho vodcu, Modžtaba Chameneí. Na verejnosti síce dlho pôsobil ako nenápadný, tichý muž z náboženského prostredia, ktorý sa drží ďalej od kamier, ale zdanie klame. Keď bol v marci 2026 oznámený ako v poradí tretí najvyšší vodca Iránu, neprevzal po svojom otcovi Alím len absolútnu moc. Zdediť tiež oficiálnu ideológiu, ktorá ostro odsudzuje západný materializmus a vyžaduje od svojich predstaviteľov asketický život.
Teória Islamskej republiky totiž káže jasne: vodcovia majú žiť skromne, slúžiť Alláhovi a pohŕdať „skazeným luxusom“ Západu.
Lenže realita, ktorú odhaľujú rôzne dokumenty a investigatívne vyšetrovania, ukazuje úplne iný svet. Príbeh Modžtabu Chameneího má oveľa bližšie k praktikám dravých globálnych korporácií, luxusných nehnuteľností a tajných offshoreových účtov než k životu skromného duchovného. Zatiaľ čo bežní Iránci pod tlakom drvivých sankcií sotva prežívajú, v zákulisí sa pod rukami Chameneího mladšieho sformovalo gigantické impérium. To už dávno prerástlo hranice Iránu a svoje nitky má natiahnuté až do najbohatších štvrtí v srdci Európy, píše Euronews.com.
Nenápadný muž, ktorý sa stal najmocnejším
Cesta k moci nebola priamočiara. Po dňoch zákulisných rokovaní medzi najvplyvnejšími zložkami režimu, vrátane Islamic Revolutionary Guard Corps, padlo rozhodnutie, ktoré prekvapilo aj časť politických elít. Syn dlhoročného vodcu Alího Chameneího bol náhle povýšený na ajatolláha a okamžite dosadený do čela krajiny, píše The Jerusalem Post.
Luxus, ktorý nikde nie je vidieť - a predsa existuje
Oficiálne dokumenty môžu navodzovať dojem, že nový vodca žije skromne. Realita je však podľa dostupných informácií úplne iná. V pozadí sa nachádza sieť nehnuteľností a investícií v hodnote miliárd dolárov - od Londýna cez Dubaj až po niekoľko európskych metropol. Odhaduje sa, že ovláda rozsiahle finančné impérium v hodnote najmenej 3 miliardy dolárov (približne 69 miliárd CZK).
Zaujímavosťou je, že tieto majetky nie sú vedené na jeho meno. Fungujú cez sprostredkovateľov, firmy a zložité vlastnícke štruktúry. Napriek tomu majú slúžiť jeho záujmom - či už ide o financovanie jeho okolia, alebo presuny peňazí, ktoré by inak podliehali prísnym sankciám. Chameneí využíva tieto nehnuteľnosti a aktíva na uľahčenie prania špinavých peňazí a financovanie inštitúcií, ktoré kontroluje.
Muž, ktorý drží kľúče od miliárd
Za celým systémom stojí meno, ktoré na prvý pohľad nemusí nič znamenať - Ali Ansari. V zákulisí však ide o jedného z najvplyvnejších hráčov, ktorý dokázal prepojiť politickú moc s globálnym biznisom.
Ich vzťah siaha až do 80. rokov a postupne sa premenil na pevné spojenectvo. Ansari sa stal nielen správcom majetku, ale aj akýmsi finančným architektom celého impéria. Vďaka kontaktom na Islamic Revolutionary Guard Corps dokázal využívať výhody systému, ktorý bežným podnikateľom zostáva nedostupný. Pozrime sa na to podrobnejšie.
Ali Ansari sa postupne vypracoval medzi najbohatších a najvplyvnejších podnikateľov napojených na Islamic Revolutionary Guard Corps v Iráne. K zásadnému zlomu došlo v období, keď Mojtaba Chameneí začal pravidelne cestovať do Londýna. Práve počas týchto opakovaných pobytov sa Ansari etabloval ako jeho hlavný finančný prostredník a dôverník, pričom jeho majetok a vplyv začali rásť mimoriadne rýchlym tempom. Už predtým si pritom vytvoril základ pre medzinárodné podnikanie – založil spoločnosť Ziba Leisure LTD na karibskom ostrove Nevis a prenikol na londýnsky finančný trh.
V spolupráci s Mohammadom Hosseinom Shamkhánim, synom významného vojenského poradcu režimu, dokázal vytvoriť sieť, ktorá zohrala zásadnú úlohu pri obchádzaní medzinárodných sankcií, praní špinavých peňazí a financovaní režimu. Z Londýna a ďalších svetových centier tak prúdili peniaze aj smerom k spojeneckým skupinám, predovšetkým k Hizballáhu.
Po založení holdingovej spoločnosti Ziba Leisure LTD na Nevise, kde mal podľa dostupných informácií získať aj pas, začal Ansari systematicky budovať svoje postavenie v Londýne. Prostredníctvom firmy A&A Leisure Limited vystupoval ako akcionár a vlastník niekoľkých obchodných a kontraktačných spoločností. Tento model fungoval až donedávna, kým britské úrady nezasiahli a nezmrazili jeho majetok v hodnote presahujúcej 150 miliónov libier (približne 4,35 miliardy CZK) kvôli podozreniam z financovania iránskych revolučných gárd. Následne rozšíril svoje aktivity cez sieť pridružených spoločností pod hlavičkou Smart Global, ktorá nadviazala na pôvodnú Ziba Leisure, a expandoval do niekoľkých európskych krajín aj do regiónu Perzského zálivu.
Oficiálne právne zastúpenie Ansariho síce odmieta, že by časť tohto majetku sprístupnil Modžtabovi Chameneímu, ale zdroje z prostredia Teheránu hovoria o oveľa užšom vzťahu. Podľa nich ide o prepojenie založené na náboženskej oddanosti, kde finančná podpora smeruje k vodcovi prostredníctvom rôznych foriem „náboženských príspevkov“, ako sú dary či nadácie. V praxi to znamená, že Ansari nielen posilnil svoje postavenie v režime, ale zároveň podporil ambície rozšíriť vplyv kancelárie najvyššieho vodcu aj na regionálne spojenecké štruktúry, predovšetkým na Hizballáh.
Keď štátne médiá oznámili nástup Modžtabiho Chameneího na post najvyššieho vodcu, zdôraznili tiež jeho úzke väzby na libanonské prostredie. Paradoxom však je, že aj keď mal ešte donedávna výrazný vplyv v kancelárii svojho otca Alího Chameneího, jeho verejná prítomnosť postupne slabla.
Po zrušení jeho online náboženských kurzov prakticky zmizol z domácej scény, čo vyústilo v ostrý, osem dní trvajúci mocenský boj o jeho nástupníctvo. Pochybnosti sa týkali najmä jeho náboženskej kvalifikácie aj praktických riadiacich schopností. Napriek tomu sa ukázalo, že režim nemal inú osobu, ktorá by bola prijateľná pre všetky kľúčové skupiny – duchovenstvo, obchodné elity aj revolučné gardy.
Novinárka Tara Kangarlou upozorňuje, že rodina Chameneího a celý režim nahromadili obrovské bohatstvo - od nehnuteľností až po moderné formy investícií.
Život medzi Londýnom a Teheránom
Zaujímavé sú aj okolnosti organizácie týchto ciest. Podľa uniknutých výpovedí zo spisov manželky Saeeda Emamiho mal prvú londýnsku cestu zabezpečiť práve Saeed Emami, ktorý v tom čase pôsobil ako námestník ministra a zároveň ako vplyvný poradca v spravodajských službách. Ide o mimoriadne kontroverznú postavu, ktorá bola neskôr spájaná s organizovaním sériových vrážd intelektuálov a politických oponentov režimu. Jeho úloha pri koordinácii takto citlivej zahraničnej cesty naznačuje, že išlo o operáciu pod prísnym dozorom štátnych štruktúr. Objavili sa dokonca tvrdenia, že Emami počas prvej návštevy Londýna osobne sprevádzal celú skupinu a využíval diplomatický pas, čo by mu umožnilo pohyb bez bežných kontrol a obmedzení. Celá cesta tak získava nielen medicínsky, ale aj bezpečnostno-politický rozmer.
Tieto detaily vytvárajú plastický obraz zákulisia života jednej z najvplyvnejších rodín v Iráne. Ukazujú, že za prísne kontrolovaným verejným obrazom sa skrýva realita, v ktorej sa zdravotná starostlivosť, luxus a politické väzby prelínajú naprieč kontinentmi.
Alí Chameneí nahromadili obrovský majetok
O tom, ako veľmi sa oficiálna asketická imidž iránskej elity rozchádza s realitou, hovoria aj staršie, ale dodnes kľúčové zistenia opozičného webuNational Council of Resistance of Iran. Podľa ich analýz sa majetok okolo rodiny najvyššieho vodcu pohybuje v astronomických číslach. Sám Modžtaba Chameneí podľa týchto dát sedí na majetku, ktorý hravo presahuje tri miliardy dolárov – čo je v prepočte zhruba 69 miliárd korún.
Aby sa na tieto peniaze doma neprišlo, väčšina z nich odtiekla za hranice. Finančné impérium mladého Chameneího je rafinovane roztrúsené po celom svete. Nitky vedú do bankových domov v Spojených arabských emirátoch, Sýrii, Venezuele a niekoľkých afrických štátoch. Cieľ tejto geografickej skladačky je jasný: diverzifikovať riziko a čo najlepšie zamiesť stopy.
Okrem čísel na tajných účtoch však Modžtaba hromadí aj hmatateľné bohatstvo. Len hodnota jeho súkromných zásob zlata a surových diamantov sa odhaduje na 300 miliónov dolárov (skoro sedem miliárd korún).
Kde sa takéto peniaze berú? Zdroj je v Iráne celkom predvídateľný – čierny trh s ropou a neštandardný systém „desiatkov“. Zdroje uvádzajú, že mladý Chameneí inkasoval zo špeciálneho fondu jeden dolár z každého jedného barelu ropy vyvezeného do Číny alebo Indie. Pri iných typoch exportu, kde bolo potrebné obchádzať sankcie, sa táto osobná prirážka vyšplhala dokonca na 5 až 15 dolárov za barel.
Súbežne s tým prebiehalo masívne skupovanie pôdy doma v Iráne. Modžtaba systematicky privatizoval a prevádzal na seba obrie pozemky v okolí strategického mesta Mašhad na severovýchode krajiny, čím si poistil obrovský vplyv aj v realitnom sektore.
Dnes mu v podstate patrí celý štát v štáte. Podľa dostupných svedectiev kontroluje najväčšie iránske nákupné centrum, obrovské stavebné projekty a potrpí si na extrémny luxus. K dispozícii má súkromné lietadlo, vrtuľník na rýchle presuny, garáže plné najnovších modelov Mercedes-Benz, a dokonca aj vlastné prestížne chovné stáje špičkových koní
Zdroj: autorský text, The Jerusalem Post, Ncr-iran.org, Euronews.com, Faces of Crime, Iran Wire
