ZOBRATÉ PO SLOVENSKY, SKONTROLOVAŤ: Vzali si šejka a ich život sa zmenil na nepoznanie: Európanky, ktoré vstúpili do sveta palácov, luxusu aj prísnych pravidiel
Keď sme písali o ženách, ktoré si vzali sultána či kráľa, spoznávali sme svety, kde moc a tradície majú pevne dané kontúry. Sultán býva hlavou islamského štátu, v minulosti často aj s vojenskou mocou - napríklad sultán Ománu. Kráľ stojí na čele monarchie ako oficiálny panovník - ako napríklad kráľ Saudskej Arábie či Bahrajnu. Šejk však nemusí byť kráľom ani sultánom - ide o titul, ktorý sa v arabskom svete udeľuje rešpektovanej osobe, členovi prominentnej rodiny, náboženskému vodcovi alebo aj panovníkovi určitého emirátu.
Pre mnohé ženy je predstava manželstva so šejkom synonymom luxusu, bohatstva a života pripomínajúceho rozprávku z Tisíc a jednej noci. Súkromné lietadlá, paláce, armáda sluhov, diamanty a neobmedzené finančné možnosti. Realita však býva oveľa komplikovanejšia. Niektoré Európanky sa skutočne dostali do sveta arabských kráľovských rodín, ale mnohé z nich neskôr zistili, že spolu s rozprávkovým životom prišli aj prísne pravidlá, strata súkromia či dokonca boj o vlastnú slobodu.
Nie je známy žiadny verejne zdokumentovaný prípad Češky, ktorá by sa vydala za arabského šejka. To však neznamená, že by sa podobné príbehy nikdy nestali. Existujú skutočné príbehy žien z Európy a ďalších krajín, ktoré sa vydali za arabských šejkov. Ich životy sa dramaticky zmenili, z bežného každodenného rytmu do sveta prepychu, ale aj prísnych pravidiel a kultúrnych očakávaní.
Natasha z Bieloruska: Čašníčka, ktorú si všimol dubajský šejk
Jeden z najznámejších príbehov o obyčajnej dievčine, ktorá sa dostala do sveta arabských palácov, sa začal v roku 2007 v hoteli Minsk v Bielorusku. Devätnásťročná Natasha Aliyeva tam pracovala len krátko ako začínajúca čašníčka a praktikantka v hotelovej reštaurácii. V tom čase pravdepodobne netušila, že sa jej život zmení po jedinom stretnutí s mužom, ktorý pochádzal z jednej z najbohatších rodín sveta.
Do hotela totiž prišiel šejk Saeed bin Maktoum Al Maktoum, člen dubajskej vládnucej dynastie Al Maktúmovcov. Rodina vládne Dubaji už od roku 1833 a patrí medzi najmocnejšie rodiny Blízkeho východu. Samotný Saeed bol synom bývalého dubajského vládcu šejka Maktúma bin Rašída al-Maktúma a synovcom slávneho dubajského vládcu Muhammada bin Rašíd al-Maktúma, píše The Guardian.
Šejk pricestoval do Bieloruska pôvodne len na niekoľko dní. Ubytoval sa v prezidentskom apartmá hotela Minsk a podľa zamestnancov bol veľmi uzavretý. Väčšinu času trávil vo svojej izbe, pravidelne sa modlil päťkrát denne a so sebou mal dokonca vlastných kuchárov, ktorí mu pripravovali jedlo. Hotelový personál si preto dodnes nevie úplne vysvetliť, ako sa dvojica vlastne bližšie spoznala.
Podľa jednej z verzií ich zoznámil úplne obyčajný detail. Šejk si nechal na izbu priniesť pohár pomarančového džúsu a práve Natasha mu ho odniesla.
Mladá žena ho vraj okamžite zaujala. Iné zdroje tvrdili, že ju začal vídať opakovane počas pobytu v hoteli a miesto plánovaného odchodu do Ruska si pobyt v Minsku dvakrát predĺžil, píše Daily Mail.
Ich vzťah sa rozvíjal neuveriteľne rýchlo. Známosť trvala menej ako mesiac a nasledovala jednoduchá islamská svadba. Pred sobášom Natália prijala islam. Zaujímavosťou pritom bolo, že hoci vyrastala v kresťanskom prostredí, jej otec pochádzal z Azerbajdžanu a bol moslim. Práve preto bolo pre rodinu prijatie islamu jednoduchšie, než by sa mohlo zdať.
Médiá v Bielorusku ich príbeh okamžite označili za modernú rozprávku. Natasha bola podľa bývalých učiteľov mimoriadne krásna a elegantná. Jedna z jej stredoškolských učiteliek dokonca povedala, že mala „aristokratický vzhľad a výnimočný šarm“, a preto chápala, prečo si ju šejk vybral.
Nie všetci však boli zo vzťahu nadšení. Natashina matka mala spočiatku veľké obavy. Vedela, že dcéra by sa po svadbe musela presťahovať do cudzej krajiny, medzi úplne inú kultúru a pravidlá. Obávala sa aj polygamie, pretože šejk už jednu manželku a päť detí mal. Natália sa totiž mala stať jeho druhou manželkou. Nakoniec však rodina sobáš podporila a matka po osobnom stretnutí šejka opísala ako inteligentného, vzdelaného a veľmi taktného muža. Zdôraznila tiež, že jej dcéra sa nevydáva pre peniaze.
A práve peniaze boli témou, ktoré fascinovali médiá najviac. Už vtedy sa odhadovalo, že majetok šejka Saeeda dosahuje miliardy dolárov. Natasha sa tak z obyčajného dievčaťa z postsovietskej krajiny dostala medzi jednu z najbohatších rodín planéty.
Krátko po svadbe dvojica odišla na Cyprus, kde mal šejk ďalšie povinnosti. S nimi cestovala aj Natashina sestra Galina, ktorá mala novomanželom pomáhať ako tlmočníčka, pretože Natasha ešte neovládala dobre angličtinu ani arabčinu. Práve jazyková bariéra a úplne nový svet boli jednou z najväčších výziev. Natasha sa totiž musela prakticky zo dňa na deň prispôsobiť životu v prostredí, kde platili úplne iné pravidlá než v Európe. Po svadbe prakticky zmizla z verejného priestoru. Prestala poskytovať rozhovory, neobjavovala sa na sociálnych sieťach a o jej ďalšom živote sa objavovalo minimum informácií.
To je pritom pre ženy v podobných rodinách typické. Mnohé z nich po svadbe prejdú do výrazne uzavretejšieho režimu života. Majú síce k dispozícii luxusné rezidencie, personál, vodiča a finančný komfort, zároveň sa však od nich očakáva absolútna diskrétnosť, rešpektovanie rodinnej hierarchie a prispôsobenie sa pravidlám aristokratickej rodiny.
Zaujímavé bolo aj jedno z mála verejných vyjadrení samotného šejka. Keď sa ho novinári pýtali, či sa raz stane vládcom Dubaja, odpovedal veľmi filozoficky. Tvrdil, že peniaze a moc prichádzajú a odchádzajú, ale viera zostáva navždy.
Princezná Haya: Žena, ktorá utiekla z rozprávky
Snáď najznámejšou ženou spojenou s dubajským vládcom je jordánska princezná Haya bint Hussein. Na rozdiel od Natálie pochádzala sama z kráľovskej rodiny. Bola dcérou jordánskeho kráľa Husajna, študovala na Oxforde a reprezentovala Jordánsko na olympiáde.
Keď sa v roku 2004 vydala za šejka Muhammada bin Rašíd al-Maktúma, vládcu Dubaja, ich manželstvo pôsobilo ako spojenie dvoch moderných svetov. Haya sa stala reprezentatívnou tvárou Dubaja, zúčastňovala sa medzinárodných akcií, charitatívnych projektov a patrila medzi najviditeľnejšie ženy arabského sveta, píše Vanity Fair.
Ich svadba bola obrovskou spoločenskou udalosťou. V arabských kráľovských rodinách pritom svadba nie je len romantickým momentom, ale aj prezentáciou moci a postavenia rodiny. Oslavy často trvajú niekoľko dní a hostia môžu zahŕňať stovky až tisíce ľudí. Nevesty nosia šaty vyšívané zlatom, diamantové súpravy a celé hotely sa menia na paláce plné kvetín a krištáľu.
Haya však neskôr zistila, že za leskom Dubaja sa skrýva aj temnejšia realita. Postupne sa začala obávať o svoju bezpečnosť potom, čo sa dozvedela viac o osudoch šejkových dcér Latify a Šamsy, ktoré sa pokúsili ujsť z krajiny.
V roku 2019 sama odišla do Británie aj s deťmi. Nasledoval jeden z najväčších rozvodových sporov modernej histórie monarchií. Britský súd dospel k záveru, že šejk Muhammad organizoval návraty svojich dcér proti ich vôli a voči Haye používal zastrašovanie. Objavili sa tvrdenia o sledovaní telefónov pomocou softvéru Pegasus a vyhrážkach.
Dnes žije v Británii pod vysokou ochranou. Napriek tomu, že získala obrovské finančné vyrovnanie, jej príbeh sa stal symbolom toho, že ani postavenie princeznej nemusí znamenať slobodu.
Princezná Latifa: Dcéra šejka, ktorá túžila po obyčajnom živote
Latifa je emiratská princezná a členka dubajskej vládnucej rodiny. Je dcérou Muhammada bin Rašída al-Maktúma.
Príbeh Latify nie je príbehom romantickej lásky ani veľkolepej svadby. Na rozdiel od mnohých princezien z arabských monarchií sa nikdy nevydala a podľa dostupných informácií sa celé roky snažila uniknúť systému pravidiel, ktoré jej určovala rodina a postavenie dcéry dubajského vládcu. Jej život sa preto spája skôr s bojom za slobodu než s rozprávkovým manželstvom, píše New Yorker.
Jednou z najdôležitejších osôb v jej živote sa stala Fínka Tiina Jauhiainen. Nešlo o partnerský vzťah, ale o silné priateľstvo, ktoré vzniklo počas tréningov bojového umenia capoeira. Latifa si ju najala ako trénerku v súkromnom športovom centre patriacom kráľovskej rodine. Spočiatku bola uzavretá a opatrná, ale postupne si k nej vytvorila dôveru. Spoločne trénovali každý deň, začali sa venovať aj parašutizmu, potápaniu a ďalším adrenalínovým športom. Práve počas spoločných hodín Latifa postupne odhaľovala detaily svojho života za múrmi palácov. Tiina neskôr priznala, že spočiatku vôbec netušila, pod akým dohľadom princezná žije. Až po rokoch jej Latifa prezradila príbeh svojej sestry Šamsy, vlastné pokusy o útek a to, že sa v Dubaji necíti slobodná.
Latifa vyrastala v jednej z najmocnejších rodín Spojených arabských emirátov, ale podľa jej výpovedí bola súčasťou systému prísnych pravidiel. Tvrdila, že nemohla samostatne cestovať do zahraničia, často ju sprevádzala ochranka a o mnohých rozhodnutiach v jej živote rozhodovali muži z rodiny. V emirátskej spoločnosti navyše stále funguje princíp mužského poručníctva, čo znamená, že ženy potrebujú súhlas mužského člena rodiny pri viacerých životných rozhodnutiach. Kritici dlhodobo upozorňujú, že napriek modernému obrazu Dubaja existujú vo vnútri konzervatívnych rodín prísne očakávania týkajúce sa správania dcér a manželiek.
Sama Latifa opisovala život kráľovských žien ako neustálu povinnosť reprezentovať rodinu a chrániť jej česť. Tvrdila, že neposlušnosť je vnímaná ako poškodenie mena dynastie. Podľa odborníkov, ktorých citoval magazín The New Yorker, práve preto vyvolávali úteky princezien taký rozruch, nešlo len o rodinný konflikt, ale aj o otázku prestíže a autority vládcu.
Latifa si vytvorila s Tiinou veľmi blízky vzťah založený na dôvere. Spoločne plánovali útek celé roky. Tiina kvôli nej dokonca odišla z bežnej práce a venovala sa jej tréningom naplno. Keď sa Latifa rozhodla definitívne odísť z Dubaja, práve Tiina jej pomáhala s organizáciou cesty, zariadovaním techniky a prechodom cez hranice do Ománu. Obe verili, že sa im podarí dostať do Indie a následne do Spojených štátov, kde chcela Latifa požiadať o azyl.
Po niekoľkých dňoch plavby na jachte Nostromo sa však situácia náhle zmenila. Pri pobreží Indie ich začali sledovať lietadlá a lode. Následne na palubu vtrhli ozbrojené jednotky, ktoré podľa svedectiev použili dymové granáty a zbrane. Latifa sa údajne bránila, kričala a odmietala návrat do Dubaja. Jej priatelia neskôr tvrdili, že prosila vojakov, aby ju radšej zastrelili, než aby ju mali odviesť späť k otcovi. Nakoniec ju násilím odviedli z lode a previezli späť do Spojených arabských emirátov. Po návrate nasledovalo obdobie, ktoré dodnes vyvoláva množstvo otázok. Latifa neskôr vo videách a tajných správach tvrdila, že ju držali v izolácii vo vile stráženej políciou. Popisovala zamrežované okná, neustály dohľad a zákaz kontaktu s vonkajším svetom. Tvrdila tiež, že sa cítila ako rukojemníčka a že sa obáva o vlastný život. Jej videá sa neskôr dostali na verejnosť a vyvolali medzinárodný tlak na Dubaj aj na jej otca.
Samotný šejk Mohammed sa k úteku verejne príliš podrobne nevyjadroval. Dubajský kráľovský dvor však vydal stanovisko, podľa ktorého bola Latifa „v bezpečí doma so svojou rodinou“. Oficiálna verzia tvrdila, že nešlo o útek pred rodinou, ale o únos a manipuláciu zo strany ľudí, ktorí ju sprevádzali. Rodina odmietala obvinenia z týrania či nezákonného zadržiavania.
Veľký rozruch vyvolalo aj stretnutie Latify s bývalou prezidentkou Írska a niekdajšou vysokou komisárkou OSN pre ľudské práva Mary Robinsonovou. Dubaj zverejnila fotografie, na ktorých Latifa sedí pri obede a pôsobí pokojne. Robinsonová vtedy uviedla, že ide o „zraniteľnú mladú ženu“, ktorá potrebuje pomoc. Neskôr však priznala, že sa cítila uvedená do omylu a že nepoznala celý rozsah situácie.
Prípad sa ešte viac vyostril potom, čo britský súd v roku 2020 dospel k záveru, že šejk Mohammed zorganizoval násilné návraty svojich dcér Šamsy a Latify späť do Dubaja. Súd zároveň označil viac Latifiných tvrdení o obmedzovaní slobody za dôveryhodné. Šejk tieto obvinenia odmietal, píše Human Rights Watch.
Dlho nebolo jasné, čo sa s Latifou deje. Svet ju nevidel a organizácie na ochranu ľudských práv upozorňovali, že jej osud zostáva nejasný. Zlom nastal v roku 2021, keď sa začali objavovať fotografie z verejných miest. Najprv bola zachytená v nákupnom centre v Dubaji, neskôr na letisku v Madride a následne aj počas ciest po Európe. Objavili sa zábery zo Španielska či Islandu, ktoré naznačovali, že už môže cestovať mimo Emiráty. Po týchto fotografiách bola dokonca ukončená medzinárodná kampaň #FreeLatifa, pretože jej podporovatelia usúdili, že získala určitý stupeň slobody.
Čo robí dnes, nie je úplne jasné. Latifa sa na verejnosti objavuje iba sporadicky a neposkytuje rozhovory o svojom živote. V roku 2021 sa stretla aj s vtedajšou vysokou komisárkou OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovou, pričom podľa zverejnených informácií tvrdila, že žije slobodne a že sa jej situácia zlepšila. Napriek tomu viacero organizácií na ochranu ľudských práv upozorňuje, že nie je možné nezávisle overiť, do akej miery môže o svojom živote rozhodovať sama.
Príbeh Latify preto ani po rokoch nemá úplne jasný koniec. Zatiaľ čo Dubaj tvrdí, že princezná žije pokojný život a je v bezpečí, kritici poukazujú na to, že mnoho otázok o jej minulom zadržiavaní a skutočnej miere slobody zostáva nezodpovedaných.
Šamsa: Princezná, ktorá zmizla po pokuse o útek
Ešte pred Latifou sa pokúsila utiecť aj jej sestra Šamsa. V roku 2000 počas pobytu vo Veľkej Británii odišla z rodinného sídla a chcela začať nový život. Podľa dostupných informácií ju však neskôr vypátrali a násilne previezli späť do Dubaja.
Odvtedy sa na verejnosti objavovala len minimálne. Jej prípad sa stal jedným z prvých veľkých škandálov spojených s dubajskou vládnucou rodinou, píše The Guardian.com.
Pravidlá života po boku šejka
Mnohé Európanky, ktoré vstúpili do sveta arabských šejkov, neskôr priznali, že najväčší šok neprišiel počas luxusnej svadby ani po presťahovaní do paláca. Najťažšie bolo zvyknúť si na pravidlá, ktoré v podobných rodinách fungujú celé generácie.
Obmedzené súkromie a neustála ochranka
Jednou z prvých vecí, na ktoré si ženy musia zvyknúť, je prakticky neustála prítomnosť ochranky a personálu. V kráľovských rodinách je totiž bezpečnosť považovaná za absolútnu prioritu. Mnohé manželky šejkov nemôžu len tak samy odísť na nákup či prechádzku bez sprievodu ochranky alebo vodiča.
Niekto bývalé členky emirátskej aristokracie opísali, že ich denný program bol vopred organizovaný personálom a rodinou. Cesty do zahraničia, verejné vystúpenia či dokonca návštevy priateľov bývali vopred konzultované, píše Financial Times.
Pre ženy zo západného sveta môže byť náročné aj to, že v mnohých rodinách neexistuje úplné súkromie. Paláce a rezidencie sú plné zamestnancov, od kuchárov, upratovačiek a opatrovateliek až po bezpečnostný personál. Niektoré ženy opisovali pocit, že nikdy nie sú samy a ich život niekto neustále sleduje.
Rešpektovanie rodiny a autority mužov
V mnohých aristokratických arabských rodinách má obrovskú váhu rodinná hierarchia. Starší členovia rodu a mužská časť rodiny bývajú rešpektovaní ako hlavné autority. Žena po svadbe často nevstupuje len do vzťahu s mužom, ale stáva sa súčasťou rozsiahleho rodinného systému, kde každé jej správanie ovplyvňuje reputáciu celej rodiny. Niektoré ženy opisovali, že sa od nich očakávalo konzultovanie dôležitých rozhodnutí s manželom alebo jeho rodinou. Týkať sa to mohlo oblečenia, verejných vystúpení, ciest či výchovy detí. Práve výchova detí býva mimoriadne citlivou témou. Deti v kráľovských rodinách predstavujú pokračovanie rodu a ich budúcnosť býva plánovaná od narodenia. V niektorých prípadoch majú hlavné slovo vo výchove širší členovia rodiny alebo personál.
Diskrétnosť a zákaz verejných škandálov
Ženy v podobných rodinách musia často dodržiavať veľmi prísnu diskrétnosť. Verejné konflikty, škandály či otvorená kritika rodiny sú považované za neprípustné. Práve preto mnohé manželky šejkov po svadbe úplne obmedzia sociálne siete alebo prestanú poskytovať rozhovory médiám.
Niektoré bývalé členky aristokratických kruhov tvrdili, že aj malý škandál môže poškodiť meno celej rodiny, a preto sa od žien očakáva maximálna opatrnosť pri každom verejnom vystúpení, píše The New Yorker.
Práve to bol tiež jeden z dôvodov, prečo sa mnoho žien po svadbe stiahlo z verejného života. Z prostredia sociálnych sietí, kariéry a vlastných projektov sa presunuli do uzavretejšieho sveta rodinných povinností a reprezentácie.
Oblečenie a verejné vystupovanie
Hoci Dubaj pôsobí moderne a cudzinci tam môžu nosiť bežné európske oblečenie, v aristokratických rodinách bývajú pravidlá prísnejšie. Od manželiek šejkov sa často očakáva elegantné, konzervatívne obliekanie a rešpektovanie miestnych tradícií.
Niektoré ženy prijali nosenie abáje alebo zahalovanie vlasov počas oficiálnych udalostí. Iné tvrdili, že aj keď im nikto priamo nič neprikázal, tlak prostredia a rodiny bol dostatočne silný na to, aby sa prispôsobili samy, píše portál Bayut.com.
V kráľovských rodinách býva pritom vzhľad ženy vnímaný aj ako reprezentácia postavenia manžela. Preto sa veľký dôraz kladie na etiketu, vystupovanie, spôsob komunikácie či správanie na verejnosti.
Povinnosť reprezentovať rodinu
Mnohé manželky šejkov sa po svadbe venujú charite, organizujú spoločenské akcie alebo zastupujú rodinu na oficiálnych udalostiach. Na prvý pohľad to môže vyzerať ako luxusný život plný večierkov a galavečerov, ale viacero žien tvrdilo, že ide o súčasť ich „povinností“. Od manželky významného šejka sa očakáva reprezentatívnosť, lojalita a schopnosť pôsobiť dokonale na verejnosti. Niektoré ženy opisovali, že sa museli naučiť presnú etiketu stolovania, komunikácie s diplomatmi či správania počas náboženských udalostí, píše The National.
Luxus, ktorý môže pôsobiť ako zlatá klietka
Práve spojenie obrovského bohatstva a prísnych pravidiel viedlo k tomu, že niektoré ženy začali svoj život opisovať ako „zlatú klietku“. Mali všetko: šperky, autá, personál i paláce. Zároveň však nemali slobodu, na akú boli zvyknuté v Európe. Princezná Latifa pred pokusom o útek tvrdila, že sa cíti ako väzeň napriek tomu, že žije v absolútnom luxuse. Princezná Haya zase podľa britských médií začala po rokoch manželstva pociťovať obavy o vlastnú bezpečnosť a bezpečnosť svojich detí.
Príbehy týchto žien ukazujú, že život po boku šejka nie je iba o bohatstve a rozprávkových svadbách. Je tiež o pravidlách, ktoré môžu byť pre ženy zo západného sveta veľmi náročné. A práve preto mnohé z nich po rokoch priznali, že najťažšie nebolo opustiť svoju krajinu. Najťažšie bolo naučiť sa žiť vo svete, kde osobná sloboda často ustupuje tradícii, rodine a reputácii.
Zdroj: autorský text, The Guardian, Daily Mail, Vanity Fair, The New Yorker, Human Rights Watch, Financial Times, Bayut.com, The National
