Zberateľ funkcií Filip Turek si vyslúžil kus kritiky na svoju osobu, pretože sa ukázalo, že je veľmi neaktívny na pôde Poslaneckej snemovne, kam prestúpil z pohodlného kresla europoslanca. Ukázalo sa však, že v tejto disciplíne má početnú skupinu kolegov, ktorí k výkonu funkcie pristupujú podobne.
V Snemovni sa poslancom a vládnemu splnomocnencovi pre Green Deal Filipovi Turkovi rozprávať nechce, ale je veľmi aktívny v poskytovaní rozhovorov pre trochu zvláštne mediálne platformy.
Naposledy si napríklad sťažoval na prezidenta Petra Pavla, ktorý ho kvôli jeho neonacistickým postojom odmietol vymenovať do funkcie ministra čohokoľvek, čo je voľné. Prezident sa totiž podľa Turka má zaoberať Green Dealom, čo kritizoval asi zo žiarlivosti.
Nielenže je Pavel skutočným prezidentom a Turek „len“ čestným prezidentom strany Motoristi sebe, teraz mu chce ešte ukradnúť jeho Green Deal, ktorý spoločne s Macinkom v Česku zrušili. Nemá pritom dôvod smútiť; zatiaľ čo prezidentov v čele štátov je v súčasnosti 154, tak čestným prezidentom politickej strany, ktorý nie je ani jej členom, je iba Turek, na svete prvý a jediný známy.
Svet hľadí na dekarbonizáciu nielen preto, že je to „in“, ale predovšetkým preto, že sa to oplatí smerom k negatívnym externalitám energie získavanej spaľovaním fosílnych palív. Svoj Green Deal nemá len progresívna Európa, ale všetky mocnosti vrátane Číny, kde sú napr. zakázané dieselové motory a ktorá má najviac nainštalovaných solárnych panelov na svete, a to s mnohonásobným rozdielom.
Zatiaľ čo vo svete sú tieto problémy riešené ako objektívny fakt, vo svete Filipa Turka ide o hru splnomocnencov a prezidentov v malej krajine, podľa ktorého rozprávania sa európska politika rozhodne riadiť nebude. Ale čas si na to v rozhovore s bývalým členom extrémistickej Národnej strany (rozpustená Najvyšším správnym súdom v roku 2013) nájde.
Priznajme však poslancovi Turkovi, že je to kultúrny človek a podobné nezmysly nevykladá na pôde Národnej rady, ale v bizarných podcastoch, obzvlášť keď sa pri tom občas „zmetie liekmi“.
Úctivé ticho na pôde velevaženého parlamentu udržiava viac ako 40 poslancov Národnej rady. So zaujímavým prieskumom prišli internetové SeznamZprávy, kde poukázali na poslancov, ktorí neprehovorili v parlamente vôbec alebo len raz. Nulu má na konte 24 poslancov ANO. Dvaja Motoristi a jeden poslanec za SPD a žiadny opozičný poslanec, hoci STAN má dvoch a ODS jedného s len jedným vystúpením.
Je medzi nimi aj známy Jaroslav Faltýnek, ktorý sa už v minulosti priznal k tomu, že do Snemovne chodí len ako „divák“. Zatiaľ čo v divadle sa za predstavenie musí zaplatiť lístok, štyridsaťčlenné stádo chovných poslancov sa pri tom nechá pekne vykrmovať náhradami.
Samozrejme nezostáva nič iné, len súhlasiť s dominantným názorom diskutujúcich pod článkom so spomenutou analýzou: „Je dobré, že mlčia.“
Minimálne v prípade vodopádu nezmyslov, ktoré prúdia z úst čelného býka v chovnom snemovnom stáde, ktorý sa pokúša o zmocnenie Green Dealu, bez toho, aby objektívne vôbec tušil, o čo ide, je pozícia v úlohe diváka úplne logická, pretože je jasné, že konkrétny pozmeňovací návrh k akejkoľvek legislatíve obhajovaný pred Snemovňou by bol istou cestou na porážku.
Zdroje: autorský text, komentár, World Population Review, SeznamZprávy, X